Učiteľom zvýšiť mzdy chceme, ale nemôžeme, tvrdí Sýkora

Nie je to otázka nezáujmu, ale možností. A možnosti mestám a obciam nedovoľujú zvýšiť platy pedagogických a odborných zamestnancov v regionálnom školstve od septembra 2017. 

Predseda Združenia miest a obcí Slovenska Michal Sýkora a riaditeľ sekcie rezortných činností Kancelárie ZMOS Zdenko Krajčír to na tlačovej besede s novinármi, ktorá sa konala 7. marca v Bratislave, uviedli ako rozhodnutie Rady ZMOS. Predseda ZMOS sa ohradil voči pochybovačnému názoru školských odborárov, že nesúhlas samospráv so septembrovým šesťpercentným navýšením platov spochybňuje ich záujem o školstvo. Starostlivosť o školstvo najlepšie dokumentujú čísla, ktoré mestá a obce na túto oblasť každoročne vynakladajú. „Zo 70 percent, ktoré dostávame z podielových daní, sme povinní dávať na školstvo 40 percent, dávame však oveľa viac," upozornil. O školstve sa na stretnutiach Rady ZMOS hovorilo posledný rok veľa. Združenie hľadá argumenty, aby sa mohlo pohnúť ďalej. V poslednom čase to navonok vyzerá akoby ZMOS deklarovalo svoj nesúhlas so zvyšovaním platov učiteľov bez toho, aby mal na to poriadne dôvody. Niektorí politici tvrdia, že samosprávy majú dostatok finančných prostriedkov a pýtajú sa, prečo nechcú dať na platy učiteľov v originálnom školstve viac peňazí. Stanovisko ZMOS je podložené dobrými argumentmi. Údaje zhrnuté v tabuľkách a grafoch ho podporujú. 

Fakty sú na strane miest a obcí 

Na financovanie originálnych kompetencií v oblasti školstva je určených 40 percent výnosu dane fyzických osôb. Snahu miest a obcí dokazuje objem financií, ktoré vynakladajú na originálne školstvo.
Aj v čase ťažkej finančnej krízy investovali samosprávy do tejto oblasti viac peňazí ako spomínaných 40 percent. To znamená, že peniaze, ktoré mohli použiť na chodníky, cesty, sociálne zariadenia atď. dali školám - pre žiakov a učiteľov. 
Napr. v roku 2015 investovali samosprávy do školstva o 226 miliónov viac ako je ich povinnosť. A to sa opakovalo niekoľko rokov za sebou. Faktor, ktorý ovplyvňuje situáciu je aj, že vývoj počtu škôl a školských zariadení nekopíruje demografický vývoj spoločnosti, a to najmä u neštátnych zriaďovateľov naviazaných na financovanie zo strany samosprávy. 
Predstavitelia ZMOS poukázali i na to, že neustále narastá počet žiakov a zamestnancov v regionálnom školstve, čo zvyšuje tlak na financovanie. V súčasnosti dochádza k výraznému zvýšeniu počtu žiakov, ktorí navštevujú CVČ, ZUŠ a ďalšie zariadenia (od roku 2007 do roku 2017 narástol tento počet o 1,5 milióna). Medziročne narástol počet detí v ZUŠ o 3-tisíc. 
Mestá a obce zvládli v roku 2016 4-percentné navýšenie tarifných platov všetkých zamestnancov regionálneho školstva od 1. januára spomínaného roka a výnimočne aj 6-percenté navýšenie tarifných platov pedagogických a odborných zamestnancov od 1. septembra 2016, ktoré považovalo za jednorazový príspevok k zlepšeniu odmeňovania v školstve - vývoj v odmeňovaní má teda stúpajúci trend. V roku 2015 bol výnos z dane fyzických osôb určených na školstvo 587 miliónov eur z čoho len na mzdy a ostatné osobné náklady mestá a obce vynaložili cca 459 miliónov. Zvládli aj medziročné zvýšenie platov zamestnancov regionálneho školstva o 6,4 percenta. Pre porovnanie, zamestnancom regionálneho školstva základných škôl v prenesenom výkone, z prostriedkov štátneho rozpočtu, sa medziročne zvyšovala priemerná mzda len o 5,1 percenta. Predseda ZMOS poukázal na to, že jedno percento navýšenia predstavuje pre samosprávy približne štyri milióny eur navyše. 
ZMOS nemôže súhlasiť so zvýšením platov pedagogických zamestnancov od 1. septembra 2017, pretože nemá dostatok finančných prostriedkov, teda sumu 7,3 až 8 miliónov eur v roku 2017 a v roku 2018 potrebná suma stúpne až na 24 miliónov eur. 

ZMOS zvýšenie miezd od septembra nesľúbilo 

Samospráva žije v rozpočtovom hospodárení, na konci roka sa schvaľuje v každej obci a v každom meste rozpočet, „My sme tie rozpočty schválili, finančné prostriedky sme rozdelili, my sme nikomu nesľúbili, že ideme ešte niečo robiť. Na to je kolektívne vyjednávanie, vtedy, keď to niekomu vyhovovalo, tak sa odvolával na kolektívne vyjednávanie. Čo sa v kolektívnom vyjednávaní dohodne, to platí. 
Pri rokovaniach sa snažíme byť ústretoví, ale od ostatných zúčastnených strán chceme, aby pochopili, že máme svoje limity. ZMOS bude súhlasiť, ako sme sa dohodli aj na zasadnutí Rady ZMOS, so zvyšovaním platov od 1. januára 2018 a následne každý rok až do konca volebného obdobia vždy o 6 percent. Spomínaných 6 percent garantujeme a sme ochotní podpísať memorandum, že toto zvýšenie podporíme. Zvýšiť platy nie je potrebné len učiteľom, ale aj vo verejnej správe u našich vlastných zamestnancov či sociálnych pracovníkov." Škola nie sú len učiteľské platy, je to aj modernizácia, prevádzka budovy atď. Snažíme sa mať pragmatický prístup a hľadáme riešenia problémov, ale sme aj realisti, ktorí vedia povedať, čo je v ich silách a čo už nie", dodal predseda. 

Presunúť kompetencie pod ministerstvo nie je riešenie 

Otázku presunu kompetencií predseda ZMOS kategoricky odmietol, tvrdí, že do školstva samosprávy investovali nemalé finančné prostriedky. V tejto oblasti mestá a obce, podľa neho, preukázali manažérske zručnosti a schopnosť zaplatiť dlhy, ktoré v minulosti urobil štát. „Ukázali sme úprimnú snahu rozvíjať školstvo ako základný pilier vedomostnej spoločnosti." 
Zdenko Krajčír podotkol, že štát neplatí ani to čo platiť má, pretože nie je poriadok v sieti škôl, problém vznikol napríklad chybným prepočítaním koeficientu na žiaka alebo napríklad aj prechádzajúcou politikou štátu," zhodnotil riaditeľ situáciu, ale zároveň dodal, že pokiaľ by konkrétne čísla ukázali, že je lepšie, aby originálne školstvo patrilo pod ministerstvo, tak sa samosprávy zmene brániť nebudú, no zatiaľ tomu nič nenasvedčuje. „Všetci sa ešte dobre pamätáme ako vyzerali školy do roku 2001, keď ich odpájali od vody, plynu, elektriny, teraz túto situáciu dokáže starosta vyriešiť za dvadsať minút," dodal. 
Michal Sýkora poznamenal, že školstvo by nebolo nikdy tak ďaleko bez pomoci samosprávy. Vyvrátil reči o tom, že by sa niektoré z nich tejto kompetencie rady zbavili. Pokiaľ má niektoré mesto alebo obec problém s touto kompetenciou a chce sa jej zbaviť, preberie ju susedná samospráva. Keby tieto kompetencie prebral rezort školstva situácia by sa vôbec nezjednodušila. 
„Bez pomoci kolegov z jednotlivých samospráv by školstvo nebolo tak ďaleko ako je. Vieme v akom stave sme školstvo preberali, koľko sme doňho museli investovať, čo všetko sme museli zabezpečiť. Keby dnes prišiel niekto a chcel nám zobrať kompetencie v tejto oblasti, museli by sme sa ho spýtať, či si všetko, čo sme doň investovali odkúpi. Originálne školstvo je zložitá kompetencia, ale je súčasťou samosprávy, tak je to inde vo svete a tak to funguje aj tu. Jeho riadenie už bolo centralizované a tento systém nefungoval, práve preto sa decentralizovalo. Školáci by na odobratie tejto kompetencie len doplatili," odmieta myšlienku presunu oblasti regionálneho školstva, ktorú podporujú aj odborári, predseda ZMOS. 
Spôsob ako situáciu vyriešiť sú citeľné systémové zmeny, v súčasnosti prebieha o nich diskusia s ministrom Plavčanom, niektoré už ministerstvo vykonalo. Na stole je aj debata o memorande, ktoré je potrebné spracovať, tak aby to bola dohoda oboch strán vlády aj samosprávy. 

Ministerstvo a odbory trvajú na svojom 

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVŠ) uviedlo, že pri riešení zabezpečenia zvýšenia platov citlivo vníma argumenty ZMOS. Rezort verí, že obe strany nájdu spoločné riešenie. Zároveň však potvrdil, že v otázke zvýšenia platov od 1. septembra platí doterajšie stanovisko. „MŠVVŠ chce presadiť šesťpercentné zvýšenie platov učiteľov od 1. septembra tohto roku pre všetky kategórie zamestnancov ich valorizáciou prostredníctvom nariadenia vlády SR," uviedol tlačový odbor rezortu. Predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku (OZPŠaV) Pavel Ondek je presvedčený, že zvýšenie by nemalo byť pre mestá a obce neriešiteľné. „Myslíme si, že tieto finančné prostriedky sú a nebol by problém, aby došlo aj k zmene rozpočtov v rámci miest a obcí a vyšších územných celkov," prezentoval Ondek názor odborárov. 

Zdroj: Obecné noviny