Školské stravovanie: Problémy zmierni vzorová porcia aj čipový systém

Aj keď problémy stravovania žiakov nie je záhoráckou doménou, urobili sme sondu do školských jedální. Podnetom bola sťažnosť jedného z rodičov.
„Keď som chodil na základnú školu netušil som, že si na školskú jedáleň neraz spomeniem. Horšiu jedáleň ako na "učňovke" som totiž dovtedy nepoznal. Keď sme v rámci nejakej školskej akcie navštívili inú školu, kde sme dostali obed, utvrdilo ma to v tom, že medzi jedálňami môže byť skutočne veľký rozdiel. Teraz, po rokoch, sa občas v školských jedálňach stravujem a môžem povedať, že strava je vo väčšine prípadov skvelá. S týmto vedomím som na stravovanie prihlásil aj dcéru – prváčku. Nepatrila medzi babrákov, v škôlke jej chutilo, preto ma prekvapil jej apetít po odchode zo školy či školského klubu. Zdala sa mi akási "nedojedená". Vzápätí som zistil, že v jedálni zje časť jedla, aj to s nechuťou. Tak som sa začal o stravu a stravovanie zaujímať,“ píše vo svojom liste nespokojný otecko.
A isté sme urobili aj my. Obrátili sme sa na niekoľko základných škôl a spýtali sme sa, ako hodnotia stravovanie svojich žiakov.

„Fastfoodová“ generácia

Vo viacerých jedálňach sa zhodli, že súčasná generácia je takpovediac odchovaná na fastfoodoch a deti sú vyberavé. Úplnou pohromou je, keď pri výdajnom okienku niektoré z detí povie: „Mrkvu mi nedávajte, ja ju neľúbim.“ Ďalších desať detí, ktoré to počulo, rovnako nechce naložiť mrkvu.
„Chutí vášmu synovi v škole?“ pýtame sa jednej z mamičiek. „Chutí, ale keby ste tu postavili McDonalds, zjedol by úplne všetko,“ znie odpoveď podčiarknutá trochou irónie. Pravdou však zostáva, že stánky rýchleho občerstvenia poznajú deti už od útleho veku. Môže za to aj časová náročnosť zamestnaných rodičov.
Túto skutočnosť sa snažia kompenzovať práve v školských jedálňach. Dbajú najmä na konzumáciu zeleniny, ovocia a mliečnych výrobkov. Varí sa podľa materiálno-spotrebných noriem pre školské stravovanie.
Náš nespokojný otecko však tvrdí, že chutné jedlo sa dá pripraviť aj z uznaných receptov.“Chce to len osobitý prístup, znalosť miestnej regionálnej kuchyne, poznať postoj detí k určitým potravinám. Záleží na spôsobe úpravy a podávania jedál,“ konštatuje.
  
Sološnica: U nás sú stravníci spokojní

Spokojné deti aj rodičia – tak hodnotí školské stravovanie Mária Kočíšková, vedúca jedálne pri Základnej škole v Sološnici. „K stravovaniu nemáme žiadne pripomienky. Stravujú sa aj všetci učitelia, aj vedenie školy. Varíme podľa školských noriem a väčšinou iba jedlá, ktoré deti zjedia,“ priblíži.
Stravníkov majú viac ako v predošlé roky, stravná jednotka pre prvý stupeň stojí 1,01eur, pre druhý 1,09 eur, ale cenu plánujú zvýšiť. Pripravujú aj desiatu pre 32 detí.
Žiaci dostávajú ovocie a mlieko k múčnemu jedlu – jedenkrát týždenne, a zeleninové šaláty takisto jedenkrát týždenne. Ryby sú na jedálnom lístku asi raz za dva týždne. Nápoj ku každému jedlu je samozrejmosťou, je to buď mlieko, ovocný čaj alebo sirupová voda. pre jedno dieťa pripravujú bezlepkovú stravu, v minulosti mali aj diabetickú, vždy vedia vyjsť v ústrety, prispôsobiť sa.
„Vzorovú porciu nemáme vyloženú a ani o tom neuvažujeme, nakoľko pripomienky ohľadom veľkosti porcií nemáme. Dnešné deti sú vyberavé, ale čo im chutí to si dajú aj dupľu. Sú deti, ktoré zjedia všetko a zase ďalšie, ktorým nič nechutí - je to zvyk z domova,“ podotkne Mária Kočíšková.
Pri zostavovaní jedálneho lístka sa v Sološnici držia zvyklostí a chuti svojich stravníkov. Keď im v niektorých prípadoch nové jedlo nezachutí, tak ho už viac nevaria.

Holíč: Peniaze sú, treba zmeniť receptúry

V školskej jedálni na Základnej škole Bernolákova v Holíči sa k hodnoteniu školskej stravy postavili kritickejšie. „Školské stravovanie u nás hodnotíme ako priemerné. Zriaďovateľom našej jedálne je mesto Holíč, teda všetky finančné dotácie plánujú tam. V tomto školskom roku boli zakúpené nové stoly a stoličky,“ odpovedala na našu otázku riaditeľka školy Renata Studeničová.
Obrátili sme sa teda aj na holíčsku radnicu. „Peniaze by neboli problém, ten vidím skôr v receptoch, ktoré nejdú s dobou a je potrebné ich zmodernizovať. Samozrejme za predpokladu, že výživové hodnoty zostanú zachované,“ povedal vedúci oddelenia školstva sociálnych vecí a zdravotníctva František Janeček.
Ako ďalej uviedol, v škole v minulosti riešili niekoľko podnetov žiakov či rodičov, odpoveď na ne našli raz na jednej, inokedy na druhej strane.
„Žiačky sa napríklad sťažovali na studenú stravu, konkrétne šunkové fliačky. Šetrením sme zistili, že než začali jesť, určitý čas sa rozprávali,“ priblížil vedúci. Zeleninu a ovocie mávajú na Bernolákovej jeden až trikrát do týždňa, ryby dvakrát v mesiaci, mlieko približne dvakrát v mesiaci. Po obede je vždy k dispozícii sirupová voda.
Na rozdiel od Sološnice, v Holíči riešia aj podnety ohľadom veľkosti porcií. „Niektorí starší žiaci si sťažujú na malé porcie, ale v dnešnej dobe sú deti vyberavé, naučené na hranolčeky a podobne, pričom na teplú stravu nie sú z domu zvyknutí,“ rovnako poukáže na generáciu stánkov rýchleho občerstvenia riaditeľka školy. Pozitívom je, že v škole majú zavedený mliečny program.
   Rodičia, žiaci či učitelia do tvorby jedálneho lístku nezasahujú, ale podľa slov Františka Janečka, inováciám sa nikto nebráni, práve naopak.
„Podotýkam, že v školskej jedálni máme nápis, ktorý hovorí jasnou rečou – akékoľvek pripomienky ku školskej strave treba hneď riešiť s vedúcou jedálne, napríklad ešte počas obeda, alebo žiaci môžu požiadať kuchárku o nápravu – v prípade malých porcií. Prosíme rodičov, v prípade, že majú sťažnosti od svojich detí, nech nám to oznámia, aby sme sa mohli vyhnúť a predchádzať nepríjemnostiam,“ zdôraznil František Janeček.

Senica dáva návod aj ďalším

Na I. Základnej škole V.P. Tótha majú podľa slov riaditeľky Slavomíry Melišovej školské stravovanie na dobrej úrovni a jej ďalšie vyjadrenia tomu len nasvedčujú:
„Snažíme sa brať do úvahy podnety rodičov a žiakov. Zaviedli sme čipový systém, ktorý sa veľmi dobre osvedčil, okrem iného odstránil problémy so stratou straveniek. Vďaka čipovému systému má rodič zároveň prehľad o odobratej strave - kedy bolo jeho dieťa na obede. Svoje dieťa môže prihlásiť či odhlásiť zo stravy elektronicky po prihlásení sa do internetovej žiackej knižky,“

Talianska a česká kuchyňa

Počnúc týmto školským rokom v škole varia aj ďalšie nové jedlá, ktoré sú v dodatkových normách - ide o českú a taliansku kuchyňu. Pochutiť si na nich môže 335 stravníkov. Ich počet neklesá, skôr mierne stúpa, a to i napriek stagnujúcemu počtu žiakov v škole (396). Cena obeda pre 1. stupeň je rovnako ako v Sološnici 1.01 eur, pre druhý 1.09 eur.

Kvalitný pitný režim

Zeleninu žiaci dostávajú v rámci šalátov dvakrát do týždňa ovocie jeden až dvakrát do týždňa, ryby jedenkrát v podobe hotového obeda a jedenkrát v polievke – podľa slov riaditeľky, deti tieto obedy nemajú rady.
Určite zaujímavým je podávanie mlieka, ktoré žiaci dostanú jedenkrát do týždňa k múčnemu jedlu: v ponuke majú nielen čisté mlieko, ale aj ochutené viacerými príchuťami, napríklad kakao, jahoda, biela káva, banán. Jedenkrát mesačne je mliečna polievka, ktorú deti - podobne ako jedlo z rýb, veľmi neobľubujú.
„Mliečny program v školskej jedálni nemáme, v škole však máme mliečny automat Rajo, v ktorom si žiaci za zvýhodnené ceny môžu kúpiť mliečne nápoje. Tento automat a nápoje sú medzi deťmi veľmi obľúbené. Na veľmi dobrej úrovni je pitný režim. Máme dva zmiešavače nápojov, kde sú dva druhy nápojov, a jeden na pitnú vodu. Deti si naberajú vodu sami tak, že si dajú, koľko potrebujú, v stredu podávame čaj a miešaný mliečny nápoj s príchuťou. Čisté mlieko je v džbánoch na stole. V zimnom období majú žiaci k dispozícii v džbánoch i čaj,“ informovala o skutočne ukážkovom pitnom režime riaditeľka.

Diéty nie sú problémom

V školskej jedálni sa stravujú dvaja žiaci, ktorí majú bezlepkovú diétu. Týmto žiakom sa osobitne odkladá jedlo, do ktorého sa pridáva múka - ešte pred jej pridaním do jedla. Následne jedlo zahustia len múkou, ktorú žiakom prinesú rodičia z domu.
Do jedálne im dodajú aj bezlepkové cestoviny, ktoré im zvlášť varia. Vedúca školskej jedálne aj rodičia detí s bezlepkovou diétou sledujú jedálniček a jedlo nevhodné pre ich deti je nahradené vhodným jedlom.

Konečne vzorová porcia

V senickej škole na V.P. Tótha sa na malé porcie deti nesťažujú. „Počas obeda máme vyloženú vzorku jedla na tanieri na vydávacom pulte,“ konečne sa dozvedáme o jednej z možností, ako čeliť problémom, zavedenej v praxi.
„Dnešní stravníci sú vyberaví,“ poukáže na všeobecnú skutočnosť aj riaditeľka senickej školy, „radi jedia pizzu, vyprážaný syr. Majú radi hydinu, mäso nakrájané na kocky alebo rezance, z príloh majú najradšej ryžu, cestoviny a na poslednom mieste sú zemiaky. Veľmi obľubujú klasickú mäsovú polievku s nakrájaným mäsom, zeleninou a rezancami,“

Desiatu deti časom odmietli

V škole pred časom fungovalo aj vydávanie desiatej, začali v roku 2009 od októbra. „Najskôr to bol veľký boom, mali sme 130 detí, prevažne z 1. stupňa. No postupne sa odhlasovali a v minulom školskom roku sme museli od mája skončiť, nakoľko nebolo ani 20 detí,“ informovala riaditeľka.
V rámci desiatej žiaci dostávali chlebík alebo rožok s nátierkami, puding, krupicovú kašu, jogurt, lupáčik, koláčik a podobne. K tomu nechýbal nápoj – čaj alebo mlieko.
„Bolo to pestré, len deťom sa nechcelo chodiť z triedy do jedálne a nemali toľko času na naháňanie sa po chodbách a triede. Je to škoda, rodičia si pochvaľovali, že nemajú starosť, ale deti ich postupne presvedčili o svojej pravde,“ povedala na margo zaniknutej desiatej Slavomíra Melišová.

Ako to funguje v Senici

Počas vydávania obeda je vedúca školskej jedálne v kontakte so stravníkmi. V prípade požiadaviek či návrhov sa im snažia vyhovieť v rámci predpisov o školskom stravovaní, rodičia sa pri zostavovaní jedálneho lístka nezúčastňujú.
„Musíme dodržiavať normy určené ministerstvom zdravotníctva a školstva a Legislatíva. Niektorí rodičia sa zaujímajú o stravu svojich detí, prichádzajú s návrhmi, ale aj s nesúhlasom. Keď bol napríklad vyprážaný syr s hranolčekmi a tatárskou omáčkou, napriek tomu, že všetko bolo pripravované bez použitia oleja, rodičom sa to nepáčilo. Preto toto jedlo zaraďujeme len raz ročne. Tiež mali výhrady ku kolovým ochuteným sirupom,“ priblížila Slavomíra Melišová s tým, že základnou požiadavkou a úlohou v školskom stravovaní je zachovať výrobu jedál a nápojov z čerstvých surovín, používať potravinové komodity najvyššej kvality a dodržiavať energetické hodnoty jedla.
Z vyjadrení zainteresovaných vyplýva, že jedálne by nemali zabúdať na dodatkové normy a rodičia by mali viesť deti k správnym stravovacím návykom.

Nespokojný otec odporúča gastroexperta

Otecko, ktorý sa stravovanie svojej dcérky v škole sťažoval, navrhuje dve riešenia: „Zistil som, že školská inšpekcia a kontrolné inštitúcie riešia skôr „technickú“, ako „ľudskú“ stránku veci. Výber jedál a ich príprava je na bedrách personálu kuchyne. Veci sa teda dajú riešiť - ak sa chce. Riešenia sú v podstate dve – variť, ako varí jedáleň so stravou hodnotenou kladne, alebo prizvať gastroexperta. Gastroexpert, alebo gastrotechnológ je odborníkom na stravovanie. Okrem výberu jedál vie veľmi presne identifikovať problém. Podstatné je, že je odborníkom, ktorý vie pracovať v zmysle noriem a zároveň je akceptovateľným nezávislým odborníkom pre všetky dotknuté strany. Pokiaľ by našiel problém v ľuďoch – musí sa pripusť aj možnosť nepopulárnych, no veľmi účinných personálnych zmien. Fakt, že gastroexpert neplní kontrolnú, respektíve represívnu úlohu, nie je v tomto prípade negatívom, ale výhodou.“

Zdroj: regiony.sme.sk