Ochrana pedagogického zamestnanca

Priznanie postavenia chránenej osoby pedagogickým zamestnancom má však skôr preventívny charakter, pretože priamo nechráni pred týmito trestnými činmi zo strany žiakov a rodičov, príp. iných osôb, len zaručuje prísnejšie potrestanie páchateľa uložením vyššej trestnej sadzby, k čomu, žiaľ, môže prísť až ex post.

Ak naviac vychádzame z vymedzenia samotného pojmu chránenej osoby a okruhu chránených osôb, zistíme, že v rezorte školstva je chránenou osobou nielen pedagogický zamestnanec, ale aj dieťa, teda žiak.

Z toho vyplýva, že pedagogický zamestnanec základnej školy má síce priznané postavenie chránenej osoby, ale toto postavenie mu nielenže nezaručuje ochranu pred verbálnymi, fyzickými, ale aj internetovými útokmi samotných žiakov, ale ani neumožňuje použitie prísnejších trestných sadzieb, pretože žiaci sú tiež chránenými osobami.

Napriek tomu, že Trestný zákon osobitne neupravuje trestné činy spáchané chránenou osobou na chránenej osobe, je potrebné prihliadať aj na ostatné ustanovenia Trestného zákona, ktoré vyznievajú v neprospech pedagógov, predovšetkým to, že zákon č. 300/2005 Z. z. zaviedol trestnú zodpovednosť od 14 rokov. Ďalej treba prihliadnuť aj na:
• ust. § 94 Trestného zákona, podľa ktorého osoby, ktoré dovŕšili štrnásty rok a neprekročili osemnásty rok svojho veku, sú považované za mladistvé,
• ust. § 117, podľa ktorého sa trestné sadzby odňatia slobody ustanovené Trestným zákonom u mladistvých znižujú na polovicu (horná hranica zníženej trestnej sadzby nesmie prevyšovať sedem rokov a dolná hranica zníženej trestnej sadzby dva roky).

V nadväznosti na uvedené sa javí, že v praxi sa toto dobre mienené zákonné ustanovenie minie účelu. Priznanie statusu „chránenej osoby“ pedagogickým zamestnancom má tak skôr preventívny účinok: zabrániť agresívnym útokom na pedagogických zamestnancov, prípadne eliminovať útoky na pedagogických zamestnancov, za predpokladu, že páchateľ má vedomosť o ich osobitnom statuse a prísnejších trestoch. K páchaniu takejto trestnej činnosti ani takáto informovanosť nezabráni.

Trestný zákon rozoznáva niekoľko skutkových podstát trestných činov, ktoré smerujú proti chráneným osobám so zvýšenou hranicou trestnej sadzby. V prípade pedagogických zamestnancov sú to najmä trestné činy proti životu: napr. vražda (§145), zabitie (§ 147), ublíženie na zdraví (§ 155), poškodenie zdravia (§ 162); trestné činy proti zdraviu, napr. obmedzovanie osobnej slobody (§ 183), vydieranie (§ 189), hrubý nátlak (§190), nátlak (§ 192), porušovanie domovej slobody (§ 194); trestné činy proti iným právam a slobodám napr. nebezpečné vyhrážanie sa (§ 360).

V praxi pedagogických zamestnancov sa pomerne často vyskytuje aj s trestný čin ohovárania. Pri naplnení skutkovej podstaty tohto trestného činu (§ 373) však chránená osoba nemá osobitné postavenie
zohľadnené vyššou trestnou sadzbou. Obdobne je to aj pri výtržníctve (§ 364).

Treba si však uvedomiť, že trestná zodpovednosť páchateľov pri ochrane chránenej osoby nastáva len vtedy, ak je trestný čin spáchaný v súvislosti s výkonom pedagogickej činnosti.

Teda, ak niekto napadne pedagogického zamestnanca za neprimerané hodnotenie svojho dieťaťa, pôjde o trestný čin spáchaný na chránenej osobe. Ak však niekto verbálne alebo fyzicky napadne pedagogického zamestnanca na verejnosti alebo miestne verejne prístupnom aj bezdôvodne, môže ísť o trestný čin výtržníctva podľa § 364 Trestného zákona, v tomto prípade však nie je upravená prísnejšia trestná sadzba, ak by aj bol tento trestný čin spáchaný na chránenej osobe.

Vybrané z publikácie Nové právo v školskej praxi.