Minister školstva Draxler: Žiakov má vybrať test

Juraj Draxer sa minulý rok z neznámej tváre stal ministrom školstva. Do budúcoročných parlamentných volieb by rád v školstve niečo ovplyvnil. Chce užitočne nastaviť systém vzdelávania, vedy a výskumu.

Vyhlásením, že selekciu žiakov na stredné školy  budete chcieť robiť cez nejaký štandardizovaný test , ktorý by zaručoval objektívnosť, ste si teda nezískali sympatie učiteľov a rodičov. Prečo vám nestačí Testovanie  9?

„Podľa mňa najčistejším riešením pri prijímaní na stredné školy, predovšetkým na gymnáziá , by bol štandardizovaný test , ktorý by hral dominantnú úlohu. Ten by mohol zaručovať objektívnosť. V tejto chvíli sa snažíme zistiť, či sme schopní s takýmto riešením prísť už pri nadchádzajúcich prijímačkách na gymnáziá. Je celkom možné, že v prípade gymnázií  by sme dali nejakú váhu dajme tomu známkam v posledných dvoch ročníkoch štúdia a prípadne nechali malý priestor aj na nejaké pohovory, ktoré by prebehli na úrovni školy.“

Tak skonkretizujte tohtoročné kritériá, na základe ktorých sa budú žiaci na stredné školy  prijímať.

„Jedna možnosť je, že hlavnú úlohu zohrajú štandardizované test y, teda že sa zoberie Testovanie 9 a zmodifikujú sa jeho test y a budú zohrávať dominantnú úlohu. V najbližších dňoch rozhodneme, či sme schopní ísť touto cestou už teraz na jar. Ak zistíme, že to nestihneme, tak jednoducho budú prijímačky nastavené tak ako doteraz. Vedieme pomerne dlhé diskusie s Národným ústavom certifikovaných meraní vzdelávania a tiež so zástupcami gymnázií , a uvidíme, či sa to podarí.“

A tento spôsob prijímačiek by sa týkal aj odborných škôl?

„Nie, iba gymnázií .“

Štandardizovaných testoch na prijímanie na stredné školy  sa dožadovali riaditelia  stredných škôl ?

„Je tu veľká celospoločenská diskusia o tom, ako vlastne regulovať prítok žiakov na jednotlivé druhy stredných škôl. Bola tu snaha regulovať to cez priemer známok, čo Ústavný súd zastavil. Takže teraz je dôležité, aby sme našli nejaký iný filter a zdá sa, že tento má pomerne širokú podporu.“

Vy chcete štandardizované testy používať aj v školskej praxi.

„Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania už pripravil batériu testov, ktoré budú môcť učitelia používať priamo online v škole pre vlastné potreby otestovania žiakov. Tento smer podporujem, lebo to je objektivizačný prvok o úrovni vedomostí žiakov v triede a vytvára istú sumu kvantitatívnych dát. Bola by to aj spätná väzba pre samotné školy.“

Vraj chcete zvyšovať počty žiakov v triedach?

„Tak toto je trochu novinárska kačica. Nič také som nepovedal. Dostal som otázku ohľadom optimálneho počtu žiakov v triedach. Moja celá odpoveď bola, že odporúčania OECD sú, aby na úrovni základného a stredného školstva mali krajiny menší počet učiteľov, ale kvalitnejších. Tým by aj pripadalo viac žiakov na učiteľa. Zdôraznil som, že nechceme paušálne zvyšovať počty žiakov v triedach. Ale treba povedať, že za posledných pätnásť rokov klesol počet žiakov v dôsledku demografického vývoja o 250-tisíc, no počet učiteľov sa znížil len o 11 000. Priemerný počet žiakov na jedného učiteľa na základnej škole  tak klesol zo 16,4 na 14,3.“

Takže v budúcnosti budú asi triedy plnšie.

„Súvisí to so zákonom o financovaní, ktorý pripravujeme. Ak k tejto zmene dôjde, urobíme to veľmi citlivo. V individuálnych prípadoch, tam, kde je žiakov podstatne menej, ako je možných, teda 22 na prvom stupni základnej školy a 28 na druhom stupni, o tejto zmene uvažujeme. Kým ju však dostaneme do praxe, potrebujeme funkčný rezortný informačný systém nastaviť tak, aby sme si vedeli namodelovať, čo to v jednotlivých školách urobí, finančne aj personálne. Rozhodneme sa až na konci roka po dôkladnej analýze.“

Čiže v septembri sa ešte na počtoch žiakov v triedach nič nezmení?

„Nezmení, pôjdeme po starom.“

Chystáte sa utlmiť osemročné gymnáziá ?

„Na tento rok už nie sme schopní hýbať počtom žiakov v osemročných gymnáziách.“

Aktuálne sa veľa hovorí o zákone o odbornom vzdelávaní, ktorý by mal stredným odborným školám vrátiť žiakov.

„Bude v ňom vyriešené silnejšie prepojenie školy a praxe. Študenti budú vidieť, že tie moderné pracoviská sú takmer ako laboratóriá - moderné, čisté a je tam často veľmi dobré finančné ohodnotenie. Myslím si, že tesným prepojením praxe so školami sa nám podarí prirodzene docieliť, že žiaci budú mať záujem o dobré stredné odborné školy, čím sa zníži aj tlak na masové prechody do gymnázií. Keď budú mať študenti učebné zmluvy s nejakou firmou, do ktorej budú chodiť, spoznajú aj jej zázemie, čo určite osloví aj rodičov. Uvidíme, koľko firiem bude ochotných prihlásiť sa do duálneho systému, lebo je to dobrovoľné, a koľké z nich oslovia aj rodičov, lebo za deviatakov väčšinou rozhodujú oni. Ja som v tomto smere optimista.“

Kedy pôjde zákon do parlamentu?

„Bude prerokúvaný už na najbližšej schôdzi. Už pri jarných prijímačkách by sa nimi školy a zamestnávatelia mohli riadiť.“

Bude mať zvyšovanie platov učiteľov presné pravidlá v ďalších rokoch alebo sa to bude meniť s príchodom každého nového ministra?

„Chcel by som to zachovať ako trend a aj na budúci rok budem bojovať o zvýšenie platov.“

Pri nástupe do funkcie ste povedali, že jedným z vašich cieľov je vytvárať komfort pre pedagogických pracovníkov a odbyrokratizovať školstvo. Ako to chcete dosiahnuť konkrétne?

„No, to je trochu problém, keď sa rozprávam s učiteľmi v teréne, zisťujem, že napríklad to papierovanie, na ktoré sa sťažujú, sa líši z kraja na kraj. Chceme sa na to pozrieť komplexnejšie. Keď budeme mať koncepčnú predstavu, tak sa začneme pozerať, ktoré druhy tlačív sa dajú zrušiť, ktorý druh administrácie sa dá presunúť a podobne. Riaditeľom veľa pomôže centrálny informačný systém a jeho prepojenie s ostatnými databázami.“

Zmienili ste sa, že by ste mali rád v školstve aj kvalitnejších učiteľov. Rokovali ste už o ich výchove s pedagogickými fakultami?

„Práve minulý týždeň vo štvrtok som mal rokovanie s dekanmi pedagogických fakúlt. Diskutoval som s nimi najmä o tom, aby študenti mali oveľa viac praxe ako doteraz, veď počas bakalárskeho štúdia takmer nevidia žiakov. Zmeniť sa musí aj kontinuálne vzdelávanie.“

Váš predchodca povedal, že zoštíhli 16 podriadených organizácií v rezorte. Do konca tohto roka mali v tomto smere prebehnúť audity. Máte už výsledky?

„Cieľom reorganizácie nie je ušetriť prostriedky tým, že budeme zlučovať tieto organizácie a prepúšťať ľudí, cieľom je zefektívniť ich servis. Mám výsledky auditu ohľadom toho, kde sa v nich prekrývajú isté činnosti plus nejaké čísla, čo sa týka vyťaženosti priestorov.“

A koľko ich teda zostane?

„To vám zatiaľ neviem povedať. Radíme sa o ďalších krokoch. V priebehu roka prídem s koncepciou, ako majú fungovať.“

Zrušíte niektorý z nich?

„Je veľmi pravdepodobné, že niektoré sa zlúčia. Niektoré asi ponúkneme vonkajším inštitúciám, napríklad Slovenskú pedagogickú knižnicu.“

Keď ste sa v novembri predstavili, povedali ste, že veľké reformy nechystáte, chcete doťahovať detaily. Ktoré ste mysleli?

„Pre mňa je dôležité tvoriť víziu pre slovenské školstvo na základe spoločenského konsenzu. Doťahovať veci do detailu. To je možno niečo, na čo sa v minulosti zabúdalo. A veľmi rád by som sa vyhol tomu postaviť nejakú veľkú koncepciu, kde potom následne chýbajú drobné kroky.“

Akú máte predstavu o jeho fungovaní?

„Aby fungovalo koncepčne a dobre aj po ekonomickej stránke. Aby jeho riadiace mechanizmy boli tak nastavené, aby sme vedeli, kam nám idú peniaze, že sú účelne využité.“

Pred nástupom do funkcie ste boli známy bloger. Nezačnete zase blogy písať?

„Nevylučujem to, možno si vytvorím ako minister aj takúto komunikačnú platformu, lebo je dôležité byť v efektívnom spojení s terénom, s našou učiteľskou obcou. Musím si ešte rozmyslieť, aké formy komunikácie budú najvhodnejšie.“

Zdroj: SME