Agresívny rodič – ako reagovať?

Pri komunikácii s agresívnym rodičom sa musíme zamerať na zmiernenie jeho agresivity, na oslabenie jeho útočnosti. Racionálne argumenty nepomáhajú, pretože pri emocionálne podmienenom správaní sú neúčinné. Napriek tomu, pri dodržaní určitých zásad môžeme s nepriateľsky naladeným rodičom prejsť do priateľského dialógu.

• V žiadnom prípade nesmieme zaujať konfrontačný postoj, ktorým by sme mohli vyvolať ešte prudšiu nepriateľskú obrannú reakciu rodiča. Ako konfrontačný prístup vníma rodič: ak ho obviňujeme, ak mu niečo vyčítame, ak mu niečo prikazujeme, ak ho urazíme, vyhrážame sa mu, odmietneme jeho názory, vyvolávame neistotu, ktorá zvyšuje napätie, alebo ak sa ironicky vyjadrujeme o jeho názoroch, prípadne o dieťati.
   
• Nechajme rodiča vyrozprávať svoj problém, neprerušujme ho a snažme sa vnímať jeho potreby a prežívanie. Vypočujme si jeho kritiku aj hnev. Vyjadrenie hnevu môže pôsobiť na rodiča upokojujúco, oslabí sa emocionálne prežívanie problému a ďalej sa bude dať s nim komunikovať v pokojnej atmosfére.
   
• Na kritické, vyčítavé, nepriateľské slová rodiča nie je vhodné reagovať odporovaním, ale vyjadriť porozumenie pre rodičovo vnímanie problému. Použijeme asertívnu techniku otvorených dverí, to znamená, že prijmeme kritiku alebo časť kritiky, oceníme záujem rodiča a to, že nás upozornil na problém.
   
• Pomáhajú otázky — otázkami prejavíme záujem o vnímanie problému rodičom, otázkami špecifikujeme bližšie predložený problém, prípadne otázkami môžme odviesť pozornosť rozčúleného rodiča a zamerať ho iným smerom na riešenie iného problému, o ktorý má tiež záujem. Snažme sa prevziať iniciatívu a riadiť rozhovor, postupne určovať témy rozhovoru.
   
• Pri komunikácii s nahnevaným rodičom nezvyšujeme hlas, hovoríme mierne a dáme si záležať aj na výraze tváre a očnom kontakte, ktorý by sme mali stále udržiavať.
   
• Nahnevaného rodiča pravdepodobne prekvapíme ústretovosťou, ochotou, dôverou. Takýto náš prístup, ktorý možno neočakával, zníži jeho hnev, respektíve agresivitu.
   
• Vhodné je vyjadriť aj svoje osobné pocity pri útoku rodiča, vyjadriť, že nás jeho správanie zraňuje. Vyjadrujeme sa však len k správaniu v danej situácii, nezovšeobecňujeme. Niekedy práve tento moment zastaví narastanie agresívneho správania.
   
• Ponúkneme kompromisné riešenie, respektíve sa spýtame na predstavu rodiča o riešení problému, prípadne ponúkneme na výber z viacerých možnosti riešenia.
   
• Ak sa agresivita rodiča nezmierňuje, ale stupňuje, najvhodnejšie je prerušiť rozhovor a dať rodičovi čas na premyslenie možnosti riešenia problému, prípadne na to, aby písomne sformuloval svoje požiadavky, a dohodnúť si stretnutie v inom termíne po časovom odstupe, keď emócie nebudú také extrémne.
   
• Ak kriticky, resp. agresívny postoj rodiča pretrváva napriek našej snahe o spoluprácu, môžeme mu ponúknuť, aby žiadal zmenu triedy pre svoje dieťa. Rodič často k takémuto riešeniu nesiahne, lebo si uvedomuje, že dieťa je zvyknuté v danej triede, ma už vytvorené sociálne väzby so spolužiakmi aj učiteľmi. V tomto momente si uvedomí, že pre jeho dieťa je výhodnejšie, ak bude aj on spolupracovať s učiteľom a nebude pokračovať v konfliktnej komunikácii.
   
• Pri rozhovore s agresívnym rodičom sa snažíme udržiavať väčšiu fyzickú vzdialenosť, prípadne postavíme medzi seba nejakú bariéru, napr. stôl.

Vybrané z publikácie Vzdelávanie detí s poruchami učenia a pozornosti.