Mimoriadna situácia v reflexii učiteliek a učiteľov základných škôl

„Odpovede učiteliek a učiteľov nám umožnili vyhodnotiť situácie, ktoré v čase zatvorenia škôl považovali za stresujúce a ktoré ich naopak obohatili,“ prezradil o postupe vyhodnocovania dát Alexander Loziak.
Z výpovedí vyučujúcich vyplynulo, že prežívanie veľkej záťaže im v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19 spôsobovalo viacero okolností. Predovšetkým nejasné inštrukcie týkajúce sa výučby, komplikovaná príprava hodín a jej časová náročnosť, prelínanie pracovných a rodinných povinností (často aj samotní vyučujúci mali doma svoje školopovinné deti) aj nedostatočné technické vybavenie. Komunikácia často viazla na nízkej responzivite zo strany žiakov, resp. rodičov. Náročné bolo aj hľadanie nových a najmä vhodných spôsobov komunikácie so žiakmi a hľadanie zdrojov, ktoré by plnohodnotne objasnili žiakom učivo, s ktorým sa doposiaľ nestretli. Komunikácia so žiakmi a rodičmi bola takmer nepretržitá. Učiteľky a učiteľov rovnako ťažilo, že žiaci učivo, na ktorom ešte v škole spoločne pracovali, rýchlo zabúdajú. V odpovediach opakovane uvádzali aj bezmocnosť a neistotu. Záťažou pre vyučujúcich bola aj zmena výkonu profesie z domu, keď ich práca pripútala k obrazovkám ich domácich počítačov.
Postupom času úľavu vyučujúcim priniesli usmernenia a inštrukcie. Mnohí však vypovedali, že na náročnosti situácie to veľa nezmenilo. So zmenou situácie sa mnohí vyrovnali tým, že ju prijali, zvykli si, potešujúce bolo i to, že sa zlepšila komunikácia so žiakmi a rodičmi. Vyučujúci aj žiaci si osvojili nové formy práce a pravidlá „nového“ vyučovania.