Osobnostná typológia agresorov a obetí svedčí o tom, že roly ostávajú rovnaké aj v prípade kyberšikanovania. Súvisí to pravdepodobne s vysokou mierou sebeckosti, egoizmu a oneskorenia v morálnom vývine v typológii inciátorov šikanovania (resp. kyberšikanovania).
! - Ten, kto šikanuje, môže to robiť stále, bez prestávky, 24 hodín denne, 7 dní v týždni. Bezpečným miestom pre šikanované dieťa prestáva byť dovtedy nedotknutý domov, kam prichádza po škole. Kyberšikanovanie dosahuje iný rozmer, stáva sa súčasťou prostredia, v ktorom sa dieťa predtým cítilo bezpečne.
! - Kyberšikanovanie nezanecháva zjavné fyzické stopy, o to ťažšie sa odkrýva. Zväčša neexistujú žiadni priami svedkovia takéhoto javu.
! - Neviditeľnosť a anonymita: „Nevidím ťa, ty nevidíš mňa.“ Agresor si môže ľahko vytvárať falošnú identitu alebo profily. Mocenská prevaha nezávisí od fyzickej sily ako pri klasickom šikanovaní.
! - Mladí ľudia majú strach povedať dospelým o incidente, pretože sa obávajú, že im bude zakázané používať internet a/alebo mobil.
! - Online materiál (webové stránky, fotografie, komentáre) môže byť zverejnenený nekontrolovateľne a dlhú dobu, môže byť nespočetne ráz replikovateľný (napríklad webová stránka alebo falošný profil).
Kyberšikanovanie zahŕňa:
- Zasielanie urážlivých komentárov na blog, profil (Myspace, Facebook, Pokec).
- Vytvorenie falošného profilu obete, ktorý slúži na jeho obťažovanie.
- Zasielanie zlomyseľných správ z takéhoto profilu známym a kamarátom obete.
- Zverejňovanie identifikovateľných osobných informácií o obeti (fotografie, videá, osobná pošta).
- Posielanie urážlivých správ počas hrania online hier.
- Fotografovanie obete mobilom alebo nahrávanie na mobil, zverejňovanie na webe s cieľom zosmiešniť obeť (často sa to koná pri odpovedi pred tabuľou v škole).
Škola je prostredím, v ktorom prežívajú deti a dospievajúci veľkú časť svojho života; je tiež prostredím, ktoré do veľkej miery formuje detskú osobnosť. V istých obdobiach vývinu u dieťaťa prevláda orientácia na rovesnícku skupinu a vzťahy v nej. Niektoré výskumy dokonca tvrdia, že rovesnícke skupiny majú väčší vplyv na vývin dieťaťa ako výchova v rodine.
Rozhodne však môžeme tvrdiť, že vzťahy medzi deťmi a tínedžermi navzájom v škole, resp. v inej skupine, majú významný vplyv na formovanie identity dieťaťa. Dieťa do značnej miery svoje správanie podriaďuje motívom skupiny a nedokáže odolať tlaku v nej. Deti sú ešte morálne a duchovne málo zrelé, aby samy odolávali pudeniu k šikanovaniu druhých, ľahko sa dajú strhnúť skupinovou dynamikou.
Veľkú úlohu zohráva práve škola a jej výchovná stránka (nielen vzdelávacia). Zvlášť pedagóg je tou kľúčovou postavou, ktorá môže zohrať veľmi významnú úlohu. Učiteľ, ktorý je sám egoisticky ladený, nie je dostatočne osobnostne zrelý a empatický, nedokáže šikanovanému dieťaťu pomôcť, dokonca si to ani len nevšimne.
Viac sa dozviete v našej publikácii Sociálne vzťahy a problémy na školách.
Podľa výskumov viac než 43 percent žiakov na Slovensku priznáva osobný zážitok šikanovania. Návod, ako rozpoznať signály šikanovania a prispieť tak k ochrane dieťaťa pred traumatizujúcim zážitkom.
Komentáre