pocet ziakov
Prvý dieľ "Zvýšenie kvality vzdelávania" by sa dobre dosahoval znížením počtu žiakov.
Pozývam podpísať petíciu za zníženie počtu žiakov
https://www.peticie.com/znizenie_poctu_ziakov
Slovenská republika má voči základnému vzdelávaniu obrovský dlh. Od 70. rokov minulého storočia sa v tomto vzdelávacom segmente vlastne neuskutočnila žiadna významná systémová reforma, ktorá by bola schopná dať základnému vzdelávaniu misiu a dizajn, ktoré zodpovedajú súčasnému svetu a súčasným požiadavkám na ciele, obsah i formy vzdelávania. Všetci to cítia, niekedy intuitívne, niekedy v parciálnych detailoch, no vnímame to už aj v celku. Plán obnovy, ktorý schválila Vláda SR a ktorého veľkou kapitolou je aj školstvo a vzdelávanie, prináša reálnu šancu tento dlh vyrovnať a úspešne sa popasovať s výzvou na reformu vzdelávania, osobitne s výzvou na kurikulárnu reformu.
Autori článku: Miroslava Hapalová, Branislav Pupala, Petra Fridrichová
Štátny pedagogický ústav
Zdroj: dobraskola.sk
Poznáme východiskový stav, poznáme ciele, ktoré chceme dosiahnuť, poznáme aj kroky, ktoré musíme vykonať, aby sme dali kurikulárnej reforme dobrý štart a šancu na úspech. Vnímame ju komplexne, vo všetkých širších súvislostiach a vzťahoch, sme si vedomí, aké má súčasti a čo všetko musíme reštartovať alebo zmeniť.
Poďme na to spolu, nevyhýbajme sa ťažkostiam, zahoďme svoje pochybnosti a buďme si vedomí, že takáto šanca sa nevyskytuje často a znehodnotiť si ju môžeme už len sami.
Východiskový stav: Existujúce ciele vzdelávania formulované vo vzdelávacích programoch sú viac deklaratívne ako reálne uskutočniteľné, a sú viac formálne vo vzťahu k vlastnému obsahu vzdelávania. Neexistuje žiadna systematická kontrola nad tým, či obsah vzdelávania skutočne prispieva k deklarovaným cieľom.
Navyše, veľmi dobre je známa skutočnosť, že súčasná škola nedosahuje želateľné ciele ani vo fundamentoch základného vzdelávania: naša žiacka populácia nedosahuje očakávanú úroveň v oblasti čitateľskej, matematickej a prírodovednej gramotnosti.
Vzdelávanie nemá primerane ukotvené ani hodnotové vzdelávanie. Nestabilizovali sme ani výzvy na rozvoj finančnej gramotnosti, environmentálneho vzdelávania a podpory kritického myslenia. Navyše, zaostávame aj v rozvoji digitálnych zručností žiakov.
Východiskový stav: Existujúce vzdelávacie programy jednotlivých stupňov vzdelávania nevytvárajú celok vzdelávania. Nie sú medzi sebou dostatočne prepojené, nesledujú rovnakú líniu a reálne spoločné ciele. Na úrovni tvorby štátnych programov nie je zabezpečená koordinácia cieľov a obsahu vzdelávania naprieč vzdelávacej sústavy a celej vzdelávacej dráhy žiaka.
Rovnako je dlhodobo nevyriešeným problémom vnútorná súdržnosť obsahu vzdelávania. Predmety nie sú vzájomne koordinované, typická je izolovanosť jednotlivých predmetov na horizontálnej aj vertikálnej úrovni. Obsah vzdelávania je skôr mozaikou izolovaných predmetov a vzájomne nesúvisiacich poznatkov ako zrozumiteľným celkom. Žiaci to pociťujú tak, že nevidia zmysel toho, čo sa učia, učitelia sa sťažujú na slabú medzipredmetovú koordináciu obsahu vzdelávania.
Štátne vzdelávacie programy diktujú veľmi detailne a zväzujúco organizáciu vzdelávania v jednotlivých predmetoch. Školy a učitelia sú potom orientovaní na to, že musia odučiť presne predpísané učivo v presne stanovenom čase a nemôžu zohľadňovať reálne potreby a možnosti učenia sa žiakov. Cieľom vyučovania je „odučiť“ predpísané učivo, nie pomôcť žiakom v učení sa podľa toho, ako to potrebujú.
Štátom stanovené programy so silnou centralizáciou znemožňujú prispôsobovať vzdelávanie individuálnym potrebám žiakov, oslabujú možnosti diferencovaných prístupov a od všetkých žiakov očakávajú v krátkych etapách rovnaké výstupy bez ohľadu na ich situáciu a možnosti. U relatívne veľkej skupiny žiakov tento prístup spôsobuje pocit vzdelávacieho neúspechu, márnosti učenia sa a dokonca stojí aj za vážnym problémom veľkého objemu prepadávajúcich žiakov. To sa deje z veľkej časti práve preto, že vzdelávací program nedostatočne zohľadňuje individuálne potreby žiakov, ich schopnosti a učebné tempo.
Východiskový stav: Silne centralizovaný systém štátneho kurikula zväzuje školám ruky pri uplatňovaní pestrejších foriem vzdelávania. Školy sú dodnes fixované na celkom klasický systém triedno-hodinového vyučovania podľa pevného rozvrhu hodín, ktorý je daný zviazaným rámcovým učebným plánom.
Školy nemajú širšiu možnosť pri voľbe pružnejších vzdelávacích foriem, ktoré by dovolili využiť napríklad blokové vyučovanie, integráciu obsahu vzdelávania, lepšie a efektívnejšie prepájanie formálneho a neformálneho vzdelávania.
Veľkou slabinou je využívanie digitálnych foriem vzdelávania, čo je v konečnom dôsledku deficitom aj v samotných cieľoch a výstupoch vzdelávania. Nemáme rozpracované funkčné možnosti na využívanie online vzdelávania. Zaostávame v digitalizácii učebníc a ďalších didaktických prostriedkov.
Východiskový stav: Tvorba vzdelávacích programov dosiaľ vykazuje vysokú mieru centralizácie a atomizácie. Na štátnej úrovni nie je tvorba vzdelávacích programov dostatočne harmonizovaná, nemá ucelenú líniu a deje sa vo vnútri nespolupracujúcich predmetových komisií.
Nie je vybudovaný adekvátny systém, v ktorom by školy výraznejšie participovali na tvorbe vlastného kurikula a vnímali kurikulum ako skutočne svoj program. Veľa škôl pristupuje k školskému programu ako k formálnemu dokumentu.
Zdrojom obsahu pre školy sú v zásade učebnice a nie vzdelávacie programy. Úplne absentuje regionálna úroveň správy kurikula. Štátne kurikulum zabraňuje vytvoriť variabilnejšiu ponuku učebníc a didaktických prostriedkov.
Zabezpečenie funkčnej a koordinovanej tvorby štátnych vzdelávacích programov v rámci harmonizovaných a ideovo zladených pracovných skupín odborníkov v širokej participácii s externým prostredím.
Prechod od fiktívnej decentralizácie kurikula k reálnemu vyváženiu tvorby kurikula medzi štátom, regiónmi a školami.
Vytvorenie kvalitného štátneho rámca vzdelávacích programov, ktorý umožní:
Vybudovanie úplne absentujúcej regionálnej správy a podpory kurikula, ktorá je podmienkou dobre fungujúceho prevodu štátneho kurikula na úroveň škôl, zohľadňujúc reálne potreby jednotlivých lokalít a sieťovanie škôl s podobnou profiláciou.
Východiskový stav: Potrebný progres vzdelávacieho systému je brzdený aj existujúcou prípravou učiteľov na vysokých školách. Okrem formálneho uplatnenia dvojstupňového modelu vysokoškolskej prípravy (rozdelenie na bakalársky a magisterský stupeň, ktorý nemá preukázaný praktický význam v učiteľskej príprave), sa systém prípravy učiteľov zásadne nezmenil už viac ako 40 rokov.
Najmä pokiaľ ide o prípravu učiteľov v predmetových špecializáciách, stále udržiavame model akademickej prípravy nezviazanej s prípravou na samotné učiteľstvo. Často produkujeme absolventov v nezdôvodnených kombináciách predmetov a znásobujeme fakticky nekvalifikované vyučovanie, keď si učitelia musia dopĺňať úväzok inými predmetmi, ako je ich kombinácia. Budúci učitelia v nedostatočnej miere nadobúdajú zručnosti, ktoré sú reálne vyžadované v súčasnej školskej praxi.
Nedokážeme potlačiť zásadný problém, totiž efektívnu praktickú prípravu v učiteľských programoch: Fakulty pripravujúce budúcich učiteľov ako také nie sú systematicky prepojené so školskou realitou a nedokážu na túto realitu ani pružne reagovať, ani jej napomáhať, ani ju zakomponovať do svojej vedeckej a pedagogickej činnosti.
Kurzy a ponuky profesijného rozvoja nie sú zatiaľ v súlade so zámermi kurikulárnej reformy. Zmena systému ďalšieho vzdelávania učiteľov sa musí viac prepojiť so zámermi zmeny školy a musí byť zakomponovaná do života profesijných komunít na úrovni škôl, regiónov i štátu.
Prvý dieľ "Zvýšenie kvality vzdelávania" by sa dobre dosahoval znížením počtu žiakov.
Pozývam podpísať petíciu za zníženie počtu žiakov
https://www.peticie.com/znizenie_poctu_ziakov
Komentáre