Deti majú priveľa slobody, doma aj v škole

* Vaša česká kolegyňa Ilona Gillerová v rozhovore k začiatku školského roku povedala, že české deti chcú mať nad sebou v škole bič či prísnejší poriadok. Ako sú na tom slovenskí školáci?

„Aj slovenskí rodičia vychovávajú deti v podobnom duchu ako v Česku. V rodinách dominuje zhovievavý štýl výchovného pôsobenia, registrujeme ho už aj v školách. Vyznačuje sa benevolenciou vychovávateľov. Dospelí kladú málo požiadaviek, málo pravidiel, málo zákazov a nariadení, dieťa nemá hranice a mantinely. Deti majú priveľkú slobodu, dospelí ich takmer vôbec neobmedzujú, všetko sa robí ‚len pre ich dobro'. Prianie dieťaťa je rozkazom. Takáto výchova vedie k nesamostatnosti, pohodlnosti, egoizmu, náročnosti voči okoliu.“

* Aký pedagogický prístup by ste uprednostnili: vľúdnu Komenského školu hrou alebo prísnu ruku Igora Hnízda z filmu Obecná škola?

„V súčasnosti evidujeme v školách nárast detí s problémami v učení a správaní, viac ich je aj s psychiatrickými diagnózami. V škole sa stretávame s deťmi so špecifickými vývinovými poruchami učenia (dyslexia, dyskalkúlia, dyzortografia, ai.), s depresiou, hyperaktivitou, neurózou, s poruchami autistického spektra a podobne. Práve týmto deťom viac vyhovuje škola hrou, humanistický spôsob výchovy a vzdelávania, veľký pokoj, stereotypy, prihliadanie na osobné psychické tempo, kombinovanie učenia a hry a, pravdaže, pokojné trvanie na dodržiavaní pravidiel a požiadaviek.“

* Je pravda, že u dieťaťa sa môže vyvinúť alergia na školu?

„‚Alergia‘, teda nechuť dieťaťa ísť do školy, jeho slabá motivácia do učenia môže prameniť z viacerých vonkajších alebo vnútorných činiteľov. Jeden z činiteľov môže byť sociálny – dieťa si nerozumie so spolužiakmi, nemá v kolektíve žiadneho priateľa, cíti sa odstrčené, stojace mimo kolektívu, cíti sa „čiernou ovcou“ skupiny. Iným dôvodom môžu byť osobné predpoklady a schopnosti dieťaťa osvojovať si vedomosti, zručnosti, návyky. Na školu a učebný plán daného ročníka nestačí, požiadavky vzdelávania a učiteľa nezvláda, dostáva pravidelne zlé známky, cíti v triede posmech a úškrny spolužiakov, má nízke sebavedomie, už si nedôveruje, považuje sa za neschopného.“

* Čo by pomohlo?

„Pochvala a ocenenie. Aj od učiteľa, aj od rovesníkov, veď každé dieťa je v niečom dobré a možno ho za niečo pochváliť. Už len za to, že vnáša do kolektívu humor, pokoj, vie iným pomáhať, zastať sa ich.“

* Nemôže byť chyba aj v tom, že rodičia podľa výskumov s deťmi denne komunikujú iba 15 minút?

„Skutočne sa potvrdzuje, že rodičia komunikujú počas dňa s deťmi veľmi málo. Nevedia, čo dieťa cez deň robí, čo ho potešilo, čo ho trápi, aké má starosti, aké má očakávania, potreby, túžby. Je nevyhnutné vyčleniť si každý deň, alebo aspoň počas víkendu, dlhší čas na pokojnú kamarátsku debatu o škole, kamarátoch, spolužiakoch, učiteľoch, vyučovaní, krúžkoch.“

* Takže rodičia by sa nemali pri otázkach o škole uspokojiť s klasickou odpoveďou: v pohode,mama?

„S odpoveďami typu, neboj, všetko je o. k., nič sa nedeje, po starom, by sa rodičia určite nemalia uspokojiť.“

* Čo by si mali všímať?

„Či dieťa nie je smutné, nešťastné, sklamané, ustráchané, plačlivé, hnevlivé, agresívne,má obavy, strach. Tieto stavy vždy niečo signalizujú, upozorňujú učiteľov aj rodičov, že s dieťaťom sa deje niečo, čo treba riešiť.“

Zdroj: Sme

→ všetky správy