Železničiarka Katka Lancúchová: V tejto práci sa vedia nájsť aj ženy

12.07.2017
Škola a rodina

I keď je pre mnohých práca na železnici skôr mužskou záležitosťou, vedia sa v nej nájsť aj ženy. K takým príkladom patrí aj Katka Lancúchová, ktorej železnica učarovala od malička. V rámci svojej profesie si prešla najskôr základnými funkciami, momentálne už pôsobí na generálnom riaditeľstve Železníc Slovenskej republiky. Porozprávala nám o výhodách svojej práce, o možnostiach duálneho vzdelávania  a zamestnania pre mladých ľudí.

Čo Vás priviedlo k tomuto povolaniu?

K tomuto povolaniu ma priviedol môj otec, ktorý tiež pracoval na železnici.  Najskôr robil výpravcu, neskôr dozorcu prevádzky a odmalička som za ním chodila, sledovala ho pri práci. Ako malé deti nás často bral so sebou do práce. Čiže naozaj sa dá povedať, že som vyrastala na železnici. Už ako dieťa som vedela, o čom je táto práca a otec mi vlastne otvoril dvere k tomu, aby som tomu venovala aj ja.

Začiatky bývajú ťažké. Ako ste sa vypracovali na túto pozíciu?

Začínala som po strednej škole v Petržalke na stanici ako pokladníčka, neskôr som pokračovala ako samostatný komerčný pracovník. O nejaký čas som nastúpila do kurzu výpravcov, ktorý sa na železnici zachoval dodnes a robí sa pre mladých ľudí. Práve prostredníctvom tohto kurzu som sa dostala  ako výpravkyňa do Rusoviec a odtiaľ som zas prešla do Petržalky. Môžem to naozaj zhrnúť tak, že som ako žena mala ideálny začiatok a prešla som si jednotlivými pozíciami.

Povedzte nám viac o tejto  pozícii. Čo všetko máte v náplni práce a zároveň  čo Vám dáva a čím Vás obohatila?

Mojou hlavnou náplňou je ako konštruktér grafikonov trasovať vlaky podľa objednávky. To, čo som ja vnímala ako výpravca v knihách a v pracovných pomôckach, tak to vlastne robím teraz.  Ak mám teda odpovedať na to, čo mi to dalo, čím ma to obohatilo, tak si môžem povedať, že som túto prácu pochopila aj z tej druhej strany stola. Výpravca tiež musí vykonávať prácu podľa nejakých predpisov a pracovných pomôcok, ktoré má a tieto pomôcky vytvárame napríklad aj my na generálnom riaditeľstve.

A čo na svojej práci milujete najviac?

Nedá sa to nejako sumarizovať, ale určite je to zaujímavá práca, ktorá keby ma nebavila, tak ju nerobím. Všetky pozície som mala rada a vlastne v každej pozícii som musela komunikovať s ľuďmi. Nerada sedím len v kancelárii, rada komunikujem s ľuďmi.

Poďme teraz trošku k duálnemu vzdelávaniu. Ako vnímate dnešnú situáciu Vy? Myslíte si, že sa o duálne vzdelávanie rodičia a žiaci zaujímajú?

Z toho, čo som sa stretla, tak skôr sa zaujímajú rodičia. Možno by sa mali zaujímať už skôr, povedzme v ôsmej triede by sa mali začať rozprávať s deťmi a učiteľmi. Pýtať sa ich, čo by im viac vyhovovalo, pretože deti často nevedia, čo by chceli robiť. V takomto prípade väčšinou rozhodne za dieťa iba rodič bez rozmýšľania.

Je toto príklad z praxe? Mali ste možnosť sa s nimi napríklad stretnúť, porozprávať?

Mala som možnosť toto vidieť na jednom dni otvorených dverí v škole, kde sa rodičia začali pýtať na duálne vzdelávanie, čo môže dieťaťu poskytnúť a čo mu môže dať. Dieťa stálo dva kroky za rodičom a počúvalo, bolo dosť zmätené, čo od neho vyžadujeme. Celkovo bolo veľmi málo takých detí, ktoré by sa samé pýtali a zaujímali sa o duálne vzdelávanie.

Keď sa pozeráte na duálne vzdelávanie z pohľadu rodiča, akú radu by ste im poskytli? Na čo by mali upriamiť pozornosť pri výbere školy pre svoje dieťa?

Najmä na potreby toho dieťaťa, či to zvládne technicky a psychicky. Napríklad duálne vzdelávanie na železnici je aj o technickej stránke, niekedy aj o elektrickej. Je to podľa toho, aký odbor si žiak vyberie. Momentálne je to skôr práca pre chlapcov, ale keď sa na odbory dostanú dievčatá, vedia sa časom vypracovať aj ďalej.

Zostávajú reálne žiaci na železnici aj po ukončení školy?

Železnica si vyberie určitý počet žiakov, pretože stav na železnici je alarmujúci. Veľa ľudí odíde v rámci piatich rokov do dôchodku. A práve tých ľudí treba nahradiť.  Môžeme to urobiť  jedine tým, že žiakov, ktorí sa prihlásia na duálne vzdelávanie, si svojim spôsobom vychováme do konkrétnej pozície na prevádzke. Po ukončení školy tak majú mladí čas na zoznámenie s prácou v bežnej prevádzke. Nie je to len o tom, že zo školy prídem na prax, niečo mi ukážu a idem domov. Keď už ten žiak skončí školu, tak bude určitý čas pokračovať ďalej so starším a skúsenejším kolegom, ktorý mu odovzdá svoje znalosti, schopnosti a skúsenosti.

Aké školy podľa Vás študenti preferujú? Sú to skôr gymnázia, obchodné akadémie, jazykové školy alebo si zvolia vyučiť sa v nejakom konkrétnom odbore?

Tie deti, ktoré nevedia, čo chcú a myslia si, že na gymnázia a vyššie školy nemajú, tak si takúto školu samozrejme nezvolia.  Ale je potrebné, aby si uvedomili, že na učňovkách a priemyslovkách nie je nič zlé, aby nemali pocit, že je to posledná voľba. Je to len iný druh štúdia, ktorý je zameraný viac technickým smerom ako napríklad také gymnázium. Zároveň môžu stále z takýchto škôl študenti pokračovať aj na vysokú školu, toto by ich určite nemalo odradiť.

Prečo by mali podľa Vás ísť dnešní žiaci študovať napríklad práve za železničiara? Čo im to môže dať?

Z jednej strany je tam istota práce, ak je zdravotne spôsobilý na výkon profesie, ktorú si vyberie. Možnosť pracovného postupu, ktorý síce môže trvať určitý čas, ale pokým má ten žiak  na to, aby sa dostal ďalej, tak sa mu poskytne možnosť. Napríklad aj formou duálneho vzdelávania a praxe, ktorú tam má. Sú tu aj určité finančné benefity a tiež štipendium.

Akí žiaci si podľa Vás vyberú profesiu na železnici? Sú to takí, ktorí sa rozhodnú sami?

Na železnicu chodia väčšinou deti, ktoré majú v rodine železničiara. Dnes je to už iná práca ako v čase, keď pracoval na železnici napríklad môj otec, ale stále je to náročné. Máme už techniku prepojenú na počítače, je to v tomto smere jednoduchšie.  Zároveň si však myslím, že deti nevedia, čo všetko práca na železnici prináša, neuvažujú nad tým. Práve preto by sme mali viacej o tom rozprávať. Chodiť na školy, oslovovať už ôsmakov a nie iba deviatakov.

Koľko študentov prichádza na prax dnes? Čo hovoria čísla?

Je to malé číslo, je to aj tým, že môžu chodiť aj na iné stanice. Stále je to však malý počet.

Ako vnímate to, že študenti počas štúdia prichádzajú do kontaktu so zamestnávateľom? Kam ich to môže posunúť?

Keď majú žiaci otázky, tak im to vie zamestnanec na prevádzke hneď zodpovedať na základe praxe. Nie je to výklad z knihy, žiak vidí aj druhú stranu toho, čo sa učí v škole. Zároveň to môže lepšie pochopiť,  keďže má vizuálnu prednášku. Môže vidieť napríklad stavanie vlakových ciest, výpravu vlakov, odstránenie porúch. Nie je to teda vôbec stereotypná práca.

Pri tejto profesii ste zostali dlhý čas? Rozhodli by ste sa rovnako aj teraz? Išli by ste robiť opäť to, čo robíte?

Určite áno. Každá práca má aj výhody a nevýhody. Možnosti na železnici nie sú určite minimálne, sú tu benefity a tiež nezostanete stáť na jednom mieste.

Železnice Slovenskej republiky ohlásili, že v rokoch 2018 až 2026 budú vplyvom odchodu pracovníkov do dôchodku potrebovať 1 856 pracovníkov na nosné prevádzkové pozície. V rámci duálneho vzdelávania je možné študovať učebné a študijné odbory v oblasti železničnej dopravy na 7 stredných odborných školách.

Zdroj: www.dualnysystem.sk/zelezniciar.aspx

Komentáre

Ak chcete komentovať, prihláste sa alebo zaregistrujte