Sú školy, kde si riaditeľa vyberajú rodičia a deti

Dokážu školské rady niečo zmeniť? Je možné, aby rodičia vlastnou iniciatívou spravili väčší progres ako školy samotné? 

Určite áno. Dokonca aj v krajinách, kde legislatívny systém neposkytuje potrebné, teda na základe Konvencie OSN o právach dieťaťa vyžadované, právomoci študentom a rodičom na úrovni školy. Niekedy je to otázka rodičovského sponzoringu, ale rodičovské iniciatívy dokážu aj bez peňazí spraviť významné zmeny. V krajinách, kde je školská autonómia vyššia, sú tie zmeny, prirodzene, ešte jednoduchšie. 

Aké sú trendy v spolupráci rodičov a učiteľov na európskej úrovni? 

Medzi členskými štátmi EÚ sú značné rozdiely ohľadne školských systémov a tiež rodičovskej angažovanosti. Samozrejme, sú tu aj určité zhluky, napríklad severské krajiny majú silnú tradíciu participácie. Môžeme sa pozrieť aj na správy Európskej komisie z marca 2016 o transformácii škôl s cieľom prevencie predčasného odchodu zo škôl. V nich je jasne vyzdvihnutý prístup školského leadershipu s kľúčovou úlohou plného zapájania sa rodičov a detí do všetkých aspektov školského života a rozhodovacích procesov. Taktiež EPA v roku 2015 publikovala Manifest, ktorý z mnohých stránok súhlasí s týmto programom. 

Čo je dôležité pre fungujúci vzťah medzi školou, rodičmi a žiakmi? Ako by to malo vyzerať ideálne a aké chyby sa robia? 

O tom by sa dala napísať celá kniha. Musí byť rozhodne založený na vzájomnom rešpekte. Musí sa brať do úvahy, že podľa výskumov majú rodičia na výsledky štúdia väčší vplyv ako školy samotné. Ideálny vzťah je teda ozajstné partnerstvo, kde si deti privlastňujú zodpovednosť za svoje učenie so vzájomnou podporou ich vzdelávateľov, teda najmä rodičov a učiteľov. Najčastejšie chyby plynú z nedostatočného splnomocnenia všetkých hráčov vrátane učiteľov, ktorí v tom nedostávajú žiadne školenie, a rodičov, ktorých nikto nepodporuje v rozvoji rodičovských zručností. Veľmi často tam nie je žiaden vzťah, iba niečo veľmi formálne a prázdne, čo sa iba prezentuje ako partnerstvo. 

Aké výhody prinášajú školám aktívni rodičia? 

Mali by sme sa pýtať naopak. Úlohou školy je totiž podporovať rodičov v napĺňaní ich vzdelávacích povinností. Teda ich aktívna participácia pomáha škole vyhnúť sa hádaniu, akú pomoc rodičia reálne potrebujú pri svojej práci na vzdelávaní dieťaťa. Škola tak nemusí náhodne ponúkať kurikulum, učebné metódy, časové harmonogramy. Aktívna participácia na druhej strane pomáha školám, aby boli lepšie. Ozajstné vzdelávacie partnerstvo uľahčuje prácu učiteľom, pretože nemusia pracovať v nepriateľskom prostredí, ale, naopak, rodičia podporujú ich snahu a navigujú vzdelávanie svojich detí namiesto snahy poháňať čln proti prúdu. Rodičia, pokiaľ sa s nimi zaobchádza ako s partnermi, môžu tiež pomôcť práci školy ako špeciálni vyučujúci na základe ich profesionálnej expertízy alebo vedomostí. Môžu tiež asistovať učiteľom napríklad jazykovou podporou. 

Vedeli by ste uviesť konkrétny príklad, skúsenosť s rodičovskou iniciatívou, ktorej sa podarilo v škole niečo zmeniť k lepšiemu? 

V Európe existujú stovky príkladov. V mnohých školách a krajinách je to súčasť každodenného školského života. Sú krajiny, kde rodičia sami alebo rodičia s deťmi majú väčšinovú rozhodovaciu právomoc v školských radách ohľadne všetkého, čo sa v škole deje. Jednoduchým príkladom môže byť, keď rodičia a deti majú hlavné slovo v tom, kto sa stane riaditeľom, keďže riaditeľ je takmer vždy osoba, ktorá školu z mnohých stránok definuje. Alebo v Holandsku boli rodičia, ktorým sa zdalo, že v bežných školách je málo diverzity, preto si založili vlastnú školu, kde deti študujú spolu s inými deťmi z úplne iného socio-ekonomického prostredia, a tak majú možnosť zažiť diverzitu a stať sa tolerantným dospelým človekom. 

Rodičia, pokiaľ sa s nimi zaobchádza ako s partnermi, môžu pomáhať škole ako špeciálni vyučujúci na základe ich expertízy. 

Zdroj: Hospodárske noviny