Do kín prichádza nový dokumentárny film Hranica

11.11.2009
Prevádzka školy

Hranica je názov nového slovenského dokumentárneho filmu režiséra Jaroslava Vojteka. Dokument o nezmyselnej hranici, ktorá rozdelila dedinu Slemence a jej ľudské osudy na dlhé desaťročia, bude mať premiéru v slovenských kinách 12. novembra.

Jeho svetová premiéra sa uskutočnila 28. októbra v Jihlave na 13. ročníku Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov. Premiéra to bola viac ako úspešná, pretože získal cenu Mezi moři za najlepší dokumentárny film strednej a východnej Európy za rok 2009. Na jihlavský festival bolo prihlásených takmer 1800 filmov z celého sveta, do kategórie Mezi moři bolo vybraných 15 filmov zo strednej a východnej Európy.

Snímka rozpráva príbeh dediny Slemence, ležiacej na slovensko-ukrajinskej hranici. V noci 30. augusta 1946 bola dedina rozdelená Červenou armádou na dve časti, jedna pripadla vtedajšiemu Sovietskemu zväzu, druhá Československu. Ostnatý drôt, bezohľadne natiahnutý medzi domy, rozdelil nielen cintorín, majetky, ale aj najbližšie rodiny na desiatky rokov, niekedy dokonca navždy. Vyskytli sa prípady, keď rodičia zostali na jednej strane a deti na druhej. Rozdelenie dediny neznamenalo iba rozdelenie domov, ale aj pozemkov, na ktorých obyvatelia hospodárili. Dokumentárny film bol nakrúcaný časozbernou metódou v období rokov 2001 až 2007. Zaznamenáva sled udalostí, medzi ktorými je aj vstup do Európskej únie, otvorenie priechodu na tejto hranici a neskôr vybudovanie Schengenu.

„Bola to moja myšlienka, ťahal ma vlastne tento absurdný moment, začal som to robiť ešte ako študent, keď som končil školu. Išiel som autobusom dva dni, prespával som v robotníckej ubytovni, ale keď som tam prišiel, tak ten priestor ma oslovil. Ako je možné, aby si niekto takto ubližoval v živote, vnímal som to, že to musím natočiť, aby sme sa zamysleli nad tým, čo spravíme a aké to má dôsledky,“ povedal pre TASR na dnešnom stretnutí s médiami režisér Jaroslav Vojtek (1968).

Film Hranica je dokument o násilnom rozdelení dediny a tento stav trvá viac ako 60 rokov. „Pri tomto filme nebol klasický scenár, scenárom boli ľudia a ich príbehy, ja som vlastne stavil a veril tomu, že čím viac rokov tam budem chodiť a zbierať materiály, tým budem bližšie k pravde. To je aj metóda mojich filmov, neprísť na týždeň, natočiť a odísť, lebo o týždeň môže byť ten život úplne iný,“ dodal pre TASR Vojtek.

Zdroj: TASR

Komentáre

Ak chcete komentovať, prihláste sa alebo zaregistrujte