Učiteľom okrešú príplatky

Ministerstvo školstva pripravilo novelu zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch, ktorá obmedzuje možnosti získania kreditov. Práve tie učitelia potrebujú na zvýšenie platu o šesť až dvanásť percent či získanie atestácie, ktorá rovnako vedie k vyššej mzde.

Kredity učitelia „zbierajú“ napríklad absolvovaním rigoróznych a štátnych jazykových skúšok, rozširujúceho štúdia, vzdelávania v zahraničí či rôznych tvorivých aktivít ako tvorba didaktických a metodických pomôcok. Po novom sa už však rozširujúce štúdium ani tvorivé aktivity (s výnimkou autorstva či spoluautorstva učebníc) kreditmi odmeňovať nemajú. Rezort zvažoval, že zruší aj uznávanie rigoróznych a štátnych jazykových skúšok, no po námietkach Slovenskej komory učiteľov (SKU) od toho ustúpil. „Toto obmedzenie však môžu opäť doplniť aktívni poslanci pozmeňovákom v druhom čítaní,“ obávajú sa predstavitelia komory.

Tak ako rigorózna a štátna jazyková skúška, aj rozširujúce štúdium podľa učiteľov podstatným spôsobom zvyšujú ich kvalifikovanosť a kompetencie. Považujú ich za kvalitné a časovo náročnejšie a dodávajú, že nároky na ich absolvovanie sú nepomerne vyššie. „Medzi učiteľmi majú väčšiu autoritu ako mnohé programy kontinuálneho vzdelávania. Napríklad rozširujúcim štúdiom špeciálnej pedagogiky si často zlepšujú kvalifikáciu učitelia, ktorí vyučujú v školách s čoraz vyšším výskytom žiakov s poruchami učenia,“ hovoria predstavitelia komory. Zdôrazňujú, že po novom ich snaha nebude nijakým spôsobom reflektovaná v mzde. To môže byť demotivujúce. Rovnako ako obmedzenie možnosti získať kredity za tvorivé činnosti. Ako ukázal prieskum, ktorý vlani realizovala komora, učitelia by, naopak, privítali, keby sa rozšírila oblasť tvorivých aktivít, za ktoré im riaditelia môžu prideliť kredity. „To, čo môže kvalite školstva prispieť najviac, je práve to, čo sa so žiakmi v triedach deje. Prečo teda nepodporiť práve učiteľov, ktorí sa snažia učiť moderne a nad rámec svojich povinností? Navyše v situácii, keď je nedostatok kvalitných učebníc, digitálneho učiva, didaktických pomôcok a učitelia si ich vyrábajú a zháňajú sami,“ dodáva SKU. Niektoré tvorivé aktivity nie sú žiadnou novou myšlienkou alebo inováciou, kontruje ministerstvo. Podľa neho navyše prax ukázala, že za ich autorstvo sa v rozpore so zákonom priznávali kredity za neschválené a neodporúčané pomôcky a materiály, ktoré mali obmedzené použitie len v škole alebo v školskom zariadení, kde ich „vynálezca“ pôsobil. Zrušením možnosti získať kredity za absolvované rozširujúce štúdium podľa hovorkyne Beáty Dupaľovej Ksenzsighovej sleduje ministerstvo odstránenie diskriminácie učiteľov. Pedagóg, ktorý absolvuje rozširujúce štúdium, získa kvalifikačný predpoklad na vyučovanie ďalšieho aprobačného predmetu, je zaradený do vyššej platovej triedy a v prípade najmenej troch rokov pedagogickej praxe získa 60 kreditov, ktoré môže využiť na 12-percentný kreditový príplatok a následne na vykonanie atestácie. „No ak učiteľ absolvuje pedagogickú alebo špeciálnopedagogickú spôsobilosť, splnil si kvalifikačný predpoklad na výkon pedagogickej alebo špeciálnopedagogickej činnosti zo zákona, pričom tomuto učiteľovi sa nepriznali žiadne kredity,“ vysvetľuje B. Dupaľová Ksenzsighová.

Keď na kredity niet peňazí

Kreditový systém zaviedol ešte minister školstva Ján Mikolaj, ktorý sa nijako netajil, že ide najmä o nástroj, vďaka ktorému dostanú aktívni učitelia šancu získať príplatok k tabuľkovému platu. Ako dnes dodáva analytička portálu Nové školstvo Zuzana Zimenová, od začiatku bol nastavený zle. „Namiesto inovácie platového systému a zvýšenia platov sa za prvej Ficovej vlády ponúkla učiteľom takáto náhradka a oni po nej s nádejou skočili. Chvíľu to fungovalo – učitelia zbierali kredity a ministerstvo za prísľub nič platiť nemuselo,“ hovorí. Problém však nastal, keď sa začal blížiť čas vyplácania „odmien“. Vtedy, už za vlády Ivety Radičovej, ministerstvo školstva zistilo, že na príplatky za kredity nemá dostatok zdrojov. A odvtedy sa podľa Z. Zimenovej ťahajú rôzne návrhy na obmedzenie platnosti kreditov či zúženie aktivít, za ktoré ich možno získať. Za aktuálnou novelou vidí peniaze aj predseda Nových školských odborov Ľudovít Sebelédi. Ako hovorí, jej jediným cieľom je šetriť. Ministerstvo školstva uvádza, že na tento rok počítajú s výdavkami na kontinuálne vzdelávanie zhruba 40 miliónov eur. Vlani na tieto účely išlo necelých 35 miliónov eur.

Učitelia by boli najradšej, keby sa celý systém zbierania kreditov zrušil. „Pripomína praktiky maloobchodných reťazcov s ich vernostnými bodmi a zľavami. Ideálnym spôsobom by bolo, ak by riaditeľ, ktorý dobre pozná kompetencie svojich učiteľov, ich vysielal na školenia, ak u nich vidí v nejakej oblasti nedostatok,“ hovorí SKU. Ľ. Sebelédi dodáva, že si pamätá obdobie, keď neexistoval kreditový systém a učitelia sa vzdelávali. „Ich hnacím motorom bolo obyčajné ľudské – byť lepším, dať viac.“

Kreditomániou za vyššie platy

Dnes je však vzdelávanie skôr o nízkych platoch, kvôli ktorým sa systém kontinuálneho vzdelávania zvrhol na kreditomániu. To vyhovuje najmä súkromným poskytovateľom vzdelávania, ktorí od učiteľov vyberajú peniaze za zbytočné či až absurdné kurzy. „Učitelia absolvujú všetko, za čo sú kredity, hoci šomrú či nadávajú. Vôbec sa im však nemožno čudovať, 12-percentné zvýšenie platu je silná motivácia,“ tvrdí komora učiteľov. Dodáva, že ak by boli adekvátne zaplatení, namiesto zbierania kreditov by si mohli vyberať kvalitné vzdelávanie, a tak by sa očistil celý systém o nepotrebné školenia. Samotný rezort na otázku TRENDU, prečo radšej nenastavil prísnejšie kritériá na to, aké kurzy sa môžu ponúkať, odpovedal, že v pripravovanej kompletnej novele zákona sa zmení akreditácia vzdelávacích programov pre vyššiu kvalitu výchovy a vzdelávania. Tá sa má dosiahnuť aj zmenou vykonávania atestácií. Rezort uvažuje tiež o priamej väzbe kontinuálneho vzdelávania a profesijných kompetencií učiteľov prostredníctvom tzv. profesijných štandardov. „Ministerstvo školstva nedokáže regulovať kvalitu vzdelávacích programov pre učiteľov, lebo nemá jasnú víziu potrebných zmien v školskom prostredí,“ hovorí Z. Zimenová, podľa ktorej sa netreba nádejať, že rezort dokáže nastaviť lepšie kritériá vzdelávacích programov. Vo všeobecnosti analytička označuje kreditový systém za zlý nástroj, ktorý sa nedá opraviť. Ak sa vyriešia platy učiteľov tak, že sa nielen zvýšia, ale sa aj vytvorí mechanizmus, v rámci ktorého bude možné odmeniť tých aktívnych a kreatívnych, bude podľa nej kreditový systém zbytočný a nič nebude brániť jeho zrušeniu.

Ako funguje systém kreditov (PRE PEDAGOGICKÝCH A ODBORNÝCH ZAMESTNANCOV)

má odlíšiť mzdy pedagógov na základe ich vzdelávania za 30 nazbieraných kreditov je príplatok 6 % za 60 nazbieraných kreditov – príplatok 12 % príplatok poberajú sedem rokov, potom musia zbierať nové kredity kredity možno využiť na získanie atestácie, ktorá ich dostane do vyššieho kariérneho stupňa a vyššej platovej triedy atestáciu možno vykonať pri 60 kreditoch alebo 30 kreditoch a prípravnom atestačnom vzdelávaní Pozn.: Kredity možno získať absolvovaním akreditovaných programov kontinuálneho vzdelávania, rigoróznou skúškou, štátnou jazykovou skúškou, za rozširujúce štúdium, za vzdelávanie v zahraničí a tvorivé aktivity

Koľko si môžu privyrobiť kreditmi
Pedagóg v najnižšej platovej triede bez praxe 25 – 51 eur
Pedagóg v najvyššej platovej triede s 32-ročnou praxou 60 – 120 eur
Špeciálny pedagóg v najnižšej platovej triede bez praxe 26 – 55 eur
Špeciálny pedagóg v najvyššej platovej triede s 32-ročnou praxou 64 – 128 eur

Zrušenie sedemročných kreditov sa opäť odkladá

Od budúceho roka sa malo zrušiť pravidlo, podľa ktorého učiteľom platia kredity len obmedzený čas – sedem rokov. Ministerstvo školstva však novelou opäť, už po tretíkrát, túto zmenu odložilo. Konkrétne na január 2018. Po zrušení sedemročného limitu volajú učitelia dlhodobo. Ako uviedla Slovenská komora učiteľov (SKU), ide o diskriminačné a nespravodlivé pravidlo, pretože po siedmich rokoch nestrácajú platnosť ani záverečné učňovské, maturitné, vysokoškolské skúšky či rôzne iné osvedčenia. V roku 2018 vyprší platnosť kreditov osemtisíc učiteľom, prídu o 6a 12-percentné príplatky a budú musieť zbierať nové. „Niektorí z učiteľov, ktorým po siedmich rokoch vypršia kredity, sa už dnes znovu prihlasujú na tie isté školenia, aby znovu nadobudli rovnaké kompetencie. Vynára sa otázka: Stratia učitelia kompetencie po siedmich rokoch? Zo dňa na deň?“ pýta sa SKU, ktorá za odkladom vidí neodôvodnenú snahu vlády šetriť na platoch učiteľov a odborných zamestnancov. V dôvodovej správe k novele sa totiž uvádza jediný argument – nároky na štátny rozpočet. Presnejšie, odklad sa navrhuje z „dôvodu potreby vykonania primeraných zmien v systéme kontinuálneho vzdelávania v prepojení na kariérový systém tak, aby neprišlo k výraznému ekonomickému dosahu na rozpočet“. Primeranými zmenami pritom rezort myslí kvalitnejší systém vzdelávania, ktorý má zabezpečiť pripravovaný nový systém vykonávania atestácií. Tie majú mať priamu väzbu na odmeňovací systém vrátane kreditového príplatku. „Uvažuje sa o využiteľnosti kreditov tak, aby každý priznaný kredit mohol učiteľ v rámci kreditového príplatku využiť,“ dodáva hovorkyňa rezortu Beáta Dupaľová Ksenzsighová. (hu)

Zdroj: TREND

→ všetky správy