Štát zaplatil milióny eur, no nemá nič, tvrdí Čaplovič

„Ku dnešnému dňu, napriek tomu, že sa vyplatili nemalé zdroje, nie je nič, okrem webovej stránky s pokynmi a prezentovanými legislatívnymi aktmi,“ tvrdí minister Čaplovič. Firma Ditec, ktorej sa dlhodobo darí získavať štátne zákazky, patrí do portfólia miliardára Petra Lukeša známeho aj z kauzy „skupinka“ Mikuláša Dzurindu. Firma sa obvineniam ministra Čaploviča bráni. „Pravda je taká, že všetky moduly našej dodávky v rozsahu zmluvy sú nasadené v prostredí u zákazníka,“ oponuje generálny riaditeľ Ditecu Csaba Baráth.

Projekt spustil bývalý minister školstva Ján Mikolaj (SNS) v novembri 2009, pokračoval v ňom jeho nástupca Eugen Jurzyca (SDKÚDS). Pôvodne mal byť hotový už v roku 2010. Každý žiak mal mať na serveroch rezortu konto s údajmi o svojom prospechu. Ditec mal sprístupniť informácie rodičom, učiteľom či obciam a zlepšiť kontrolu štátu nad peniazmi pre školy či nad ich fungovaním. Megazákazka mala pôvodne štát vyjsť na 10,6 milióna eur.

Po pol roku sa vysúťažená cena zvýšila o necelých 6 miliónov eur a posunul sa termín dodania – na jar 2011. Ani ten však nevydržal. Jurzyca posunul spustenie ostrej prevádzky až na jeseň 2013. „Na projekte pracuje naša spoločnosť od konca roka 2009 pod tretím vedením ministerstva školstva, čo z hľadiska zavedenia projektu do reálnej prevádzky znamená veľkú záťaž a zdržanie,“ dôvodí riaditeľ Baráth. Projekt sa podľa neho koná v súlade s harmonogramom. „Momentálne prebiehajú práce na etape nasadenia do produkčného prostredia zákazníka – záverečné odovzdanie diela dodávateľom,“ dodal.

Dva pohľady
Minister Čaplovič to však vidí inak. Po nástupe do ministerského kresla si dal predložiť podklady a výstupy projektu. „Dostal som množstvo vaty, papierov, analýz, bez konkrétneho produktu, po ktorom volajú učitelia,“ hovorí Čaplovič. „Pri nástenkovom tendri sme prišli o milióny, ale máme aspoň logo, v tomto prípade však nemáme ani to,“ tvrdí. Jurzycovi preto vyčíta, že projekt v roku 2010 pustil ďalej. „Vyplatila sa suma štyri milióny eur a výsledok nemáme v rukách,“ kritizuje minister Čaplovič prebratie druhej etapy projektu zo strany Jurzycu. V tom čase mal zmluvy a projekt zo strany ministerstva pod palcom riaditeľ Úradu informácií a prognóz v školstve Roman Baranovič. „V čase, keď som opúšťal úrad, bola zhruba tretina systému po treťom kole funkčného testovania a umiestnená v prostredí Dátového centra. Náš odhad bol, že práce sú hotové na 86 percent,“ tvrdí Baranovič s tým, že preberanie definitívne otestovaného systému sa odhadovalo na august 2012. Od spustenia projektu médiá poukazovali na politické pozadie projektu.

Politické pozadie?
Zmluvy podpisoval Mikolajov podriadený Miroslav Korman, ktorý dosiaľ sedí v eseročke MIS Žilina, ktorej spoločníkom je Slovben. Za Slovben tri roky konala Alžbeta Porubcová, nevlastná dcéra Jána Slotu. Ditec počas realizácie projektu prizval viacero subdodávateľov, zoznam zverejniť nechce. Podľa informácií HN odviedol časť prác Anasoft, ktorého prezident Michal Hrabovec dva roky pôsobil v eseročke Ligone – spolu s bývalým pokladníkom SDKÚ-DS Igorom Kucejom. Komunikačnú kampaň zase realizovala spoločnosť Edea Partners, ktorej akcionárom bol do júna 2010 aj poslanec Miroslav Beblavý (SDKÚ-DS). „S firmou od minulých volieb nič nemám, kým som v nej bol, určite s projektom nič nemala, ja osobne som s projektom nikdy nič nemal,“ hovorí Beblavý.

Na čo má slúžiť RIS?
Rezortný informačný systém zbiera údaje zo škôl a školských zariadení v regionálnom aj vo vysokom školstve. Mapuje žiakov a študentov, ich prospech, plnenie školskej dochádzky či prihlasovanie sa na ďalšie školy. Zbiera údaje o učiteľoch a nepedagogických zamestnancoch, ich úväzkoch, platoch či kvalifikovanosti. Všetky údaje majú byť sústredené v Dátovom centre ministerstva školstva, prístup k nim majú mať rôzni užívatelia podľa oprávnenosti – od rodičov a učiteľov až po úradníkov rezortných organizácií. Systém má nahradiť papierovačky spojené s administratívou školy, ktoré učiteľov neúmerne zaťažovali, a uľahčiť ministerstvu kontrolu škôl.

Zdroj: SITA (Hospodárske noviny)