Prečo žiaria fínske školy

13.04.2012
Vzdelávanie a výchova

Za dobrý chýr o fínskom školstve môže známa PISA. Ide o testovanie 15-ročných žiakov z krajín OECD. Fínski tínedžeri sa v troch meraniach za sebou, z ktorých každé bolo zamerané na inú oblasť, umiestnili vždy na prvom mieste.

V testovaní spred troch rokov sa Fínsko ako jediná európska krajina dostalo v čitateľskej, prírodovednej aj matematickej gramotnosti medzi šesť najlepších krajín na svete. Pri hľadaní odpovede na otázku, v čom tkvie výnimočnosť fínskeho školského systému, si človek uvedomí, že v ňom platia poučky ako pre tvorbu kvalitnej architektúry a dizajnu.

Hlavne neformálne
Na prírodopise nám Tarja vysvetľovala, ako prebieha trávenie, a potom sme išli do lesa zbierať brusnice. Keby sa slovenský rodič predsa len presťahoval do Fínska, od svojej ratolesti by mohol dostať takúto odpoveď na otázku, ako bolo v škole. Medzi základné črty fínskeho vzdelávacieho systému totiž patrí neformálnosť. Žiaci na základnej škole, ako aj na univerzite učiteľom tykajú. „Vykanie sa tu považuje za odstup a chladnosť. Ja vykám len rektorke,“ hovorí Slovenka Anna Kyppö, ktorá vo Fínsku žije už vyše tridsať rokov. Na univerzite v Jyväskylä vyučuje slovenský jazyk a kultúru. Dizajnovanie produktu je dizajnovaním vzťahu, hovorieva Steve Rogers zo spoločnosti Google. Podľa Fínov tiež nie sú budovy, digitálne tabule alebo celonárodné testovania základom dobrého vzdelávacieho systému. Ale vzťah založený na spolupráci — medzi učiteľom a žiakom, rodičmi a školou.

Príhoda s brusnicami nie je vymyslená, ale zažili ju Annine deti, ktoré navštevovali dedinskú základnú školu. Nazbierané a v škole spracované brusnice potom žiaci celý rok jedli. Koľko povolení od rodičov cez hygienika až po alergiológa by si podobná akcia vyžiadala na Slovensku? Uvoľnený vzťah medzi učiteľom a žiakom pomáha k individuálnemu prístupu. Ten však kladie nároky na obe strany. Rovnakú váhu ako výsledky písomiek má na základnej škole slovné hodnotenie. Pri ňom učiteľ ťažko zakamufluje, že niektorých svojich žiakov – napríklad tých neposlušnejších — ignoruje. Súčasťou koncoročného hodnotenia žiaka je zase sebahodnotenie, čo deti učí kritickému prístupu k svojim vlastným výkonom.

Skepsa k testovaniu
K úspechom Fínov v PISA programoch treba poznamenať, že oni k fanúšikom testovania rozhodne nepatria. Keď reportér TRENDU zvrtol reč na túto tému, namiesto hrdosti na umiestnenie fínskych detí zažil skôr údiv. Domáci nechápali, prečo je okolitý svet meraním vedomostí taký posadnutý. Vyslovene skeptickí sú Fíni voči nápadu, aby bola cez výsledky testovania žiakov posudzovaná aj práca učiteľa. „Mali sme tu jedného amerického výskumníka. Nedokázal to pochopiť. Myslel si, že mu niečo zatajujeme a robíme prísne rebríčky učiteľov a škôl, ktoré tlačia viac sa snažiť,“ hovorí Petra Packalen z Fínskej národnej vzdelávacej rady. Úroveň poskytovaného vzdelávania fínsky štát zisťuje len pomocou pravidelného testovania žiakov z reprezentatívnej vzorky škôl a pomocou analýz, ktoré vypracováva vzdelávacia rada. Štátom predpísané kurikulum, ktoré je v angličtine dostupné na stránke rady (oph.fi), definuje vzdelávací obsah v jednotlivých predmetoch a požadované znalosti žiakov pomerne voľne.

Podľa fínskeho vzdelávacieho experta Pasi Sahlberga by mnohí fínski učitelia radšej skončili s učením, ak by bol na nich cez štandardizované testy vyvíjaný taký tlak ako na ich kolegov v USA či vo Veľkej Británii. Ak i napriek absencii štátnej školskej inšpekcie a tlaku cez celonárodné testovacie monitory zverenci fínskych učiteľov predstihujú rovesníkov z okolitých krajín, pes bude zakopaný inde.

Najlepší idú za učiteľa
Kvalitná architektúra aj školstvo si vyžadujú dostatok peňazí. No v prípade vzdelávania priama úmera vo vzťahu financie — kvalita školstva neplatí automaticky. Luxembursko či Spojené štáty sú vo výdavkoch na školstvo v prepočte na jedného žiaka od Fínov značne štedrejší, no v PISA testoch sa umiestňujú so značným odstupom za nimi. Rozhodujúcou konkurenčnou výhodou fínskeho vzdelávacieho systému sú učitelia. Podľa P. Sahlberga je Fínsko pravdepodobne jediná krajina na svete, ktorej sa darí získavať pre učiteľské univerzitné štúdium najlepších absolventov stredných škôl. Dôvodov je niekoľko.

Už historicky je učiteľ vo fínskej spoločnosti vysoko rešpektované povolanie. Po niekoľkých rokoch praxe zriaďovatelia škôl udeľujú učiteľovi, ktorý sa osvedčil, status tzv. permanentného úväzku. Čo znamená, že i v prípade zániku školy musí samospráva učiteľovi nájsť pracovné miesto. V kombinácii s platom mierne nad priemer mzdy v národnom hospodárstve (okolo 2 500 eur v hrubom pre učiteľa s pätnásťročnou praxou na II. stupni ZŠ) tak má pedagóg istejšiu perspektívu života príslušníka strednej triedy ako jeho slovenský kolega. No učiteľom sa na severe nestane len tak hocikto.

Fínske verejné vysoké školy neprijímajú toľko študentov, koľko sa im finančne oplatí, ale ministerstvo im stanovuje presné počty uchádzačov, ktorých môžu prijať (tzv. numerus clausus). Pre všetky učiteľské smery je to ročne zhruba 5 700 uchádzačov. Počet prihlášok je štvornásobne vyšší. Len na porovnanie: na Slovensku v roku 2010 počet uchádzačov o učiteľskú profesiu prevyšoval počet prijatých 1,5-násobne, z ktorých tretina na štúdium ani nenastúpila.

Fakulty prihlásených podrobujú prísnemu výberu, maturita a zvládnutie prijímacích testov nestačia. „Úspešný uchádzač musí mať okrem vysokého skóre v testoch aj výborné medziľudské zručnosti, zanietenie pre prácu učiteľa a aspoň krátku skúsenosť s prácou s deťmi,“ hovorí Jari Laukia, rektor helsinskej Univerzity aplikovaných vied. Štúdium učiteľstva je podľa P. Packalen náročné, no súčasne zaujímavé, s množstvom praktických cvičení, takže absolventi majú veľmi dobrú predstavu, čo ich v praxi čaká.

Keď menej je viac
Slávny nemecký architekt Mies vander Rohe navrhoval budovy v duchu hesla „menej je viac“ a rovnakého akoby sa držali aj fínski učitelia a žiaci. V škole strávia 188 dní v roku, čo je o 32 dní menej ako kórejskí žiaci, ktorí si v PISA testoch počínajú rovnako dobre ako Fíni. Ak fínski učitelia strávia učením v triede v priemere o 14 percent menej času, ako je priemer za OECD, no svojich žiakov dokážu naučiť základným schopnostiam a vedomostiam nadpriemerne úspešne, hovorí to čosi o efektivite ich práce. Zvyšovanie kvalifikácie a odborných zručností je nepísanou povinnosťou každého fínskeho učiteľa, na ktorú má vyčlenené tri pracovné dni v roku. „V tomto u nás funguje slobodný trh, nemáme žiadnu legislatívu, ktorá by upravovala ďalšie vzdelávanie učiteľov,“  poznamenáva P. Packalen. Od učiteľov na stredných odborných školách však štát vyžaduje, aby v priebehu každých piatich rokov išli na dva až tri týždne pracovať do firmy pôsobiacej v ich odbore.

Ako zatraktívniť remeslo
Americký grafický dizajnér Frank Chimero hovorí, že ľudia ignorujú dizajn, ktorý ignoruje ľudí. Návrh nového ministra školstva Dušana Čaploviča, aby sa na gymnáziá mohli hlásiť len žiaci s priemerom známok pod 1,5, je príkladom dizajnu ignorujúceho schopnosti žiakov, keď ich bez otestovania odsúdi iba na základe minulých subjketívnych hodnotení učiteľov. Každý rodič chce pre svoje dieťa len to najlepšie. A oprávnene si môže myslieť, že s vysokou školou, na ktorú sa dá po gymnáziu dostať ľahšie, sa ich potomok uplatní lepšie. Nedostatok záujemcov o odborné smery sa stáva objektívnym problémom. No dá sa vyvolať záujem o odborné školy aj bez „neľudského“ obmedzovania štúdia na gymnáziu?

Koncom 90. rokov minulého storočia Fíni riešili rovnaký problém. Na ich obdobu gymnázií sa hlásilo až 54 percent žiakov. Otočiť trend – znížiť pomer o päť percentných bodov sa im podarilo dvomi opatreniami. Podmienky na prijatie na univerzitné odborné smery či na odborné vysoké školy (tzv. polytechniky) nijako absolventov stredných odborných škôl nediskriminujú podľa školy, z ktorej vzišli, na rozdiel od Slovenska. Po druhé – štúdium na strednej odbornej škole priblížili praxi. Ako? Študenti musia minimálne pol roka z troch rokov štúdia (rovnako dlho trvá štúdium na polytechnike) pracovať vo firme. „Mali sme obavy, ako to dopadne,“ spomína na rok 1998, keď sa „učenie prácou“ vo Fínsku zaviedlo, Ritva Saastamoinen z Helsinskej ekonomickej strednej školy. Dnes si opatrenie všetci pochvaľujú. „Aj ja ako učiteľka sa vďaka správam, ktoré o svojej práci vo firme študent píše, veľa naučím,“ hovorí R. Saastamoinen.

Praktickým zručnostiam sa školy, samozrejme, venujú aj vo výučbe. Omnia, združená stredná škola v meste Espoo, kde študuje 10 000 študentov (z nich dve pätiny sú dospelí), napríklad kupuje pre študujúcich v stavebníckych odboroch pozemok. Na ňom študenti postavia pod vedením majstrov rodinný dom, ktorý škola po dokončení predá za komerčnú cenu. Získané peniaze ďalej investuje napríklad na nákup materiálu na výrobu nábytku, ktorý navrhnú poslucháči dizajnu na partnerskej univerzite. „Študenti zistili, že na univerzitu je ťažké sa dostať a keď skončia odbornú školu, zamestnajú sa ľahšie ako gymnazisti,“ tvrdí P. Packalen.

Zdroj: SITA (Trend)

Komentáre

Ak chcete komentovať, prihláste sa alebo zaregistrujte