Kolektívne vyjednávanie

26.04.2011
Personalistika

Jedným z prostriedkov komunikácie medzi zamestnávateľom a zamestnancami je kolektívne vyjednávanie. V súčasnosti je najrozšírenejšou formou participácie, čiže spoluúčasti zamestnancov na riadení.

Kolektívne vyjednávanie ako jedna z najrozšírenejších foriem spoluúčasti na riadení je definované v Dohovore MOP č. 154 o podpore kolektívneho vyjednávania ako vyjednávanie medzi zamestnávateľom, skupinou zamestnávateľov alebo jednou či niekoľkými organizáciami na strane jednej a jednou alebo niekoľkými organizáciami zamestnancov na strane druhej. Právnym predpisom, ktorý upravuje kolektívne vyjednávanie, je zákon č. 2/1991 Zb., ktorý nadobudol účinnosť 1. februárom 1991.

Cieľom kolektívneho vyjednávania je určenie pracovných podmienok, podmienok zamestnávania a upravenie vzťahov medzi zamestnávateľom a zamestnancami. Kolektívne vyjednávanie podľa nášho zákona je vedené s cieľom uzavrieť kolektívnu zmluvu.

Kolektívne vyjednávanie je predmetom právnej úpravy, ktorá smeruje k uzavretiu kolektívnej zmluvy. Zákon o kolektívnom vyjednávaní stanovuje zmluvným stranám zvláštnu povinnosť začať jednanie o uzavretí novej kolektívnej zmluvy v čase 60 dní pred ukončením platnosti doterajšej zmluvy.

Kolektívne vyjednávanie sa začína predložením písomného návrhu na uzavretie kolektívnej zmluvy jednou zo zmluvných strán druhej zmluvnej strane. Návrh môže predložiť buď odborový orgán, alebo zamestnávateľ. Aby partner mohol na návrh reagovať a aby návrh mohol byť predmetom ďalšieho vyjednávania, je nutné dodržiavať jasnú, presnú a najmä zrozumiteľnú formuláciu jednotlivých záväzkov. Druhá strana je povinná na návrh písomne odpovedať najneskôr do 30 dní, ak sa strany nedohodli inak.

Vo svojej odpovedi sa musí príjemca návrhu vyjadriť k tým častiam, ktoré neakceptuje, t. j. k tým jednotlivým navrhnutým záväzkom a ich častiam, s ktorými nesúhlasí. Svoje záporné stanoviská musí jednotlivo zdôvodniť.

Odmietnutie návrhu ako celku je protiprávne, a to pri akomkoľvek odôvodnení. Ak táto zmluvná strana (adresát návrhu) požaduje vo svojom vyjadrení zmeny pôvodného návrhu, t. j. protinávrhy, alebo predkladá iné, doteraz nenavrhnuté záväzky, ide v tomto rozsahu o nový návrh, na ktorý musí zase reagovať pôvodný predkladateľ.

Predmetom kolektívneho vyjednávania je, ako zo zákona vyplýva, zásadne návrh na uzatvorenie kolektívnej zmluvy, ktorý bol predložený ako prvý a doplňujúce návrhy ktorejkoľvek strany k nemu.

Celý proces kolektívneho vyjednávania sa ukončí podpisom oprávnených zástupcov zmluvných strán, výnimočne rozhodnutím rozhodcu. Až do uzavretia zmluvy sa môžu zmluvné strany vracať aj k tým záväzkom, ktoré sa počas vyjednávania zdali jasné, bezproblémové a dohodnuté.

Vybrané z publikácie Personalistika v práci riaditeľa školy.
 

Komentáre

Ak chcete komentovať, prihláste sa alebo zaregistrujte