Henrich Krejča: Zamilovaný do učiteliek!

Chodili ste rád do školy?

Na školu mám dodnes krásne spomienky. Tie najkrajšie. Mal som pekné detstvo. V škole sme boli výborná partia, každý deň sme vyviedli nejaké huncútstvo, ale aj sme sa radi učili a pomáhali si s učivom. Samozrejme, škola to sú aj skvelé výlety, prvé lásky či prázdniny. Do školy som naozaj chodil veľmi rád.

Spomienky sa viažu aj na učiteľov. Bolo toto povolanie niekedy vaším snom?

Hneď by som sa vrátil do školských lavíc. Ale rád by som sa postavil aj pred ne, ako pedagóg. Už som nejaké obdobie učil, na vysokej, a chýba mi to. Veľa som prednášal o cestách deťom. Sú tu výborní poslucháči. Možno sa mi to opäť splní, postaviť sa pred nich. Učiť deti je vznešené povolanie.

Čo považujete pri tejto profesii za najťažšie?

Otázka nedostatočného finančného ohodnotenia pedagógov. A nielen to. Aj deti sa zmenili a rodičia sú iní.

Čo konkrétne máte na mysli?

Je tu veľký rozdiel medzi deťmi z bohatých a chudobných rodín. Ako aj ich rodičov. Je tu rozdiel v správaní, vo vzťahoch a hodnotách. Udržať balans je nesmierne náročné.

Pamätáte si aj na nejaký konkrétny zážitok s učiteľmi?

Do niektorých učiteliek som bol zaľúbený. Hľadel som na ne celú hodinu, až mi ,,ušlo“ učivo. Iné mi zase dávali poznámky, väčšinou za vyrušovanie. Do nich som zamilovaný nebol.

Odhliadnuc iba od tých s pekným úsmevom, čo za čo vďačíte učiteľom?

Túto profesiu som si vždy nesmierne vážil. Ďakujem učiteľom za mnohé, čo dnes viem. Mal som výborných učiteľov napríklad na dejepis, zemepis, biológiu. Určite ma veľmi ovplyvnili v tom, že som začal veľa cestovať, že ma zaujíma politika, ekonomika, žurnalistika, viem veľa o dejinách či prírode. Do veľkej miery im vďačím za to, kto som a kde som.

Ďakujeme za rozhovor! Uvidíme sa na konferencii Učiteľ nie je Google, kde sa stretnú pedagógovia, ktorým záleží na svojom povolaní, chcú sa stále vzdelávať a získavať nové a inšpiratívne informácie.

Školský portál, foto archív H.K.