Čarovné hrady a zámky na Slovensku

Pomôcky:
• mapa Slovenska (znázorňujúca mestá, hrady a zámky),
• mapa Slovenska (znázorňujúca mestá, pohoria, nížiny),
• obrázky rôznych hradov a zámkov (farebné a znázornené reálne podoby hradov a zámkov),
• obrázky z povesti o hrade Devín (hrad Devín, studňa, postavy chlapcov, Slavoboj, Miloslava, meč, šarkan),
• pexeso (hrady a zámky),
• výtvarné pomôcky – papier, štetec, temperové farby,
• matematická rozprávka,
• plastelína,
• obrázky hradov a zámkov na papieri formátu A4 (len obrysy, resp. čierno-biele obrázky bez výplne),
• vrchnáky z PET fliaš, mozaika, kamene,
• obrázky hradov a zámkov (na obrázkoch je nakreslená len polovica hradu/zámku, druhú dokresľujú deti),
• pomôcky na cvičenie – lopty, lano, kužele, kamene, vrece na skákanie, píšťalka, kolobežka, terč so šípkami, stopky,
• pomôcky (hračky z triedy) na manipulačné úkony (počítanie).

Motivácia
Učiteľka sústredí deti na koberec, kde vedie rozhovor o slovenských hradoch a zámkoch, napr. aké hrady a zámky už deti navštívili, kde to bolo, čo tam videli, čo ich najviac zaujalo, čo sa im najviac páčilo. Nadviaže na poznatky a skúsenosti detí o povestiach, ktoré si vypočuli pri návštevách hradov a zámkov. Každý hrad má svoju históriu, svojho panovníka, svoju povesť a pod. Dnes si prečítajú jednu povesť o bratislavskom hrade Devín, ktorý navštevujú turisti z celého sveta (M. J. Huska, J. Poliak: Studňa na Devíne. In Slovenské povesti. Bratislava: Mladé letá, 1979; slovenskehrady.sk/hrad-devin-studna-na-devine). Učiteľka číta povesť po častiach a s deťmi si jednotlivé časti prerozprávajú, ukážu na obrázkoch.

Postup
1. Zoznámenie sa s hradmi a zámkami na Slovensku
Učiteľka sústredí deti na koberec, kde má pripravené obrázky rôznych hradov a zámkov a mapu Slovenska (znázorňujúcu aj kultúrne pamiatky). Spoločne s deťmi vedie tematický rozhovor o zážitkoch, výletoch, ktoré absolvovali. Zároveň na mape hľadajú mestá, hrady a zámky, ktoré navštívili. Diskutujú o okolitej prírode, pohoriach, zvieratách, o tom, čo videli na hrade/zámku a pod.

2. Čo sme si zapamätali
Učiteľka pospája viacero stolov, aby na ne mohla položiť veľký papier, na ktorý vopred namaľuje mapu Slovenska a spoločne s deťmi si ju budú dotvárať (deti uplatňujú získané a vlastné poznatky). Maľujú pohoria, nížiny, mestá, rieky a obrázky hradov a zámkov lepia tam, kde sa nachádzajú. Ako pomôcku môžu použiť reálnu mapu, ktorú sme použili v bode č. 1.

3. Staviame si sami
Deti rozdelíme do troch skupín. V jednej skupine je 6 detí (ak máme v triede viac detí, skupina môže byť aj viacčlenná, prípadne môžeme vytvoriť viacero skupín). Deti môžeme rozdeliť napríklad nasledovne: každému dieťaťu priradíme číslo 1, 2, 3 a potom „jednotky“ vytvoria prvú skupinu, „dvojky“ druhú skupinu a „trojky“ tretiu skupinu. Deti môžeme rozdeliť do skupín aj pridelením štipcov troch rôznych farieb, potom sa podľa farieb zaradia do skupín. Skupiny môžeme vytvoriť aj so zámerom, aby vo všetkých družstvách bol rovnaký počet chlapcov aj dievčat. Úlohou každej skupiny bude spoločne postaviť akýkoľvek hrad alebo zámok z pomôcok, ktoré majú k dispozícii. Prvá skupina skladá plošne hrady/zámky z farebných vrchnákov z PET fliaš, druhá skupina vytvára priestorové stavby z drevených kociek a tretia skupina skladá pomocou farebných štuplíkov na podložke (podľa vybavenia triedy môžeme použiť aj iné pomôcky, napríklad škatuľky od liekov, zubných pást, čokolád atď.; iné stavebnice, napr. lego, morphun; skladanie z kariet).

4. Štvorec, trojuholník, kruh a obdĺžnik
Pri tejto aktivite potrebujeme mať vystrihnuté geometrické tvary rôznych farieb. Úlohou detí je z geometrických tvarov poskladať hrad/zámok podľa vlastnej fantázie.

5. Maliar – škôlkar
Na výkres formátu A4 maľujú deti pomocou temperových farieb a štetca hrad/zámok podľa vlastného výberu a fantázie.

6. 1, 2, 3, 4, 5...
Učiteľka rozpráva: „Júlia sa ráno zobudila skôr ako inokedy. Nevedela sa dočkať výletu, ktorý je sľúbili rodičia. Ocko s mamou jej však nechceli prezradiť, kam ju v sobotu zoberú. Chodila ako na ihlách a neustále vyzvedala. Mamina jej tajomstvo nechcela prezradiť, a tak jej dala úlohu. Ak ju uhádne, aj sama príde na to, kam sa spoločne vyberú.“

Učiteľka pri tejto aktivite využíva rôzne predmety a obrázky hradov a zadáva deťom úlohy na počítanie. Napríklad: Mama Júlii ukázala obrázok, na ktorom bol nakreslený hrad (Bratislavský hrad). Úlohou bolo spočítať, koľko má hrad vežičiek (deti vyberú toľko predmetov, koľko vežičiek napočítali. Rovnako môžu spočítať okná. Učiteľka môže dať deťom vytlieskať slová, napr. hrad, Bratislava, výlet. (Koľko hlások deti počujú, toľko predmetov vyberú. Učiteľka zároveň vykonáva aj opačné operácie – odoberanie a priberanie predmetov/počtu.)

7. Dobytie hradu
Deti rozdelíme do dvoch skupín. (Skupiny označíme dvomi farbami – červení a modrí. Počet detí v skupine určí učiteľka na polovicu, s rovnakým počtom chlapcov a dievčat).

Učiteľka na školskom dvore vopred pripraví prekážkovú dráhu s použitím lôpt, kužeľov, lana, kameňov a pod. Na koniec dráhy umiestni pomyselný hrad (obrázok pripevní na strom, prípadne môže spoločne s deťmi vytvoriť „hrad“ z prírodného materiálu), ktorý majú deti „dobyť“. Každý člen družstva musí prejsť čo najrýchlejšie prekážkovou dráhou a pri triafaní na terč musí získať čo najvyšší počet bodov, aby jeho družstvo zvíťazilo. Jednotlivé časy a body sa sčítajú. Družstvo, ktoré má najrýchlejší čas a najviac bodov, sa stáva víťazom.

Na záver učiteľka vyzdvihne pozitívnu atmosféru pri tvorbe, hodnotí aktivitu detí a vzájomnú spoluprácu. Jednotlivé aktivity môžeme realizovať v rámci týždenného projektu.

Ďalšie aktivity a pracovné listy nájdete v publikácii Pedagogická diagnostika v praxi materskej školy.