Čaplovič nadiktuje počty vysokoškolákov

Minister školstva Dušan Čaplovič (Smer-SD) splnil svoj sľub a zavádza kvóty na počty denných študentov. Verejné univerzity, ktoré "produkujú" najviac nezamestnaných absolventov, tak budú dostávať na prvákov od štátu menej peňazí. Ministerstvo napríklad povie, že budúci rok preplatí každej škole, ktorá prijíma politológov, o tretinu prvákov menej. Škola, ktorá nebude chcieť výučbu dotovať z "vlastného", bude musieť počty novoprijatých študentov zoškrtať – a záujemcov odkázať buď na platené externé štúdium alebo súkromnú vysokú školu. Zoznam regulovaných odborov a výšku kvóty oznámi ministerstvo vždy rok dopredu. "Pôjde o rozhodovanie s ohľadom na potreby trhu práce," vysvetľuje hovorca rezortu Michal Kaliňák. "To nedáva žiadny zmysel. Bez ohľadu na kvalitu sa bude škrtať všade rovnako," oponuje analytička Renáta Králiková.

Kvóty alebo "smerné čísla" na vysokoškolákov avizoval Dušan Čaplovič už krátko po nástupe do čela ministerstva. Mali pomôcť s veľkým počtom nezamestnaných absolventov, ktorých Čaplovič videl najmä na humanitných odboroch a súkromných školách. "Trápi ma, že máme veľa súkromných škôl, ktoré vychovávajú študentov v humanitných a spoločenskovedných programoch, ktoré existujú aj na verejných vysokých školách, a títo absolventi majú problém s uplatnením na trhu práce," povedal v aprílovom rozhovore pre HN. Regulovaní strojári Lenže medzi problematickými absolventmi sú aj technici. Ak by ministerstvo chcelo regulovať napríklad prvých šesť odborov s najvyššou nezamestnanosťou, muselo by obmedziť aj počty prvákov – strojárov. Bez práce je ich totiž viac ako kritizovaných právnikov či ekonómov.

Na stredných školách pritom Čaplovič zavádza obmedzenie gymnázií práve v prospech odborných škôl – aj strojárskych. Vysokoškoláci majú pritom s uplatnením na trhu vôbec najmenší problém. V septembri 2011 evidovali úrady práce 6 500 vysokoškolákov bez práce. Absolventov v predchádzajúcom roku bolo zhruba 70-tisíc. Plošné škrtanie zvýhodňuje školy, ktoré dosiaľ uprednostňovali kvantitu pred kvalitou. Školy, ktoré nepozerali na úroveň uchádzačov, prídu o tretinu študentov rovnako ako tie, ktoré vzali len dobrých. Navyše, v snahe udržať si stabilný objem financií, môže ohrozená škola zvýšiť počty prijatých uchádzačov – aby mala nasledujúci rok z čoho škrtať. To by znamenalo ďalšie zníženie latky prijímacích pohovorov a ďalšie zhoršenie kvality škôl. "Je to možné, ale takto sa nedá uvažovať, ak budú rektori a školy podvádzať, tak aj táto dobrá myšlienka dopadne zle," hovorí predseda Rady vysokých škôl Viktor Smieško. Ústavný problém Snaha ministra Čaploviča regulovať počty vysokoškolákov môže naraziť aj na Ústavný súd. "V ústave je právo na slobodný výber povolania a prípravy naň. Priamo direktívne v zákone určiť smerné čísla študentov do prvých ročníkov, to je protiústavné," tvrdí jeho stranícky kolega a šéf školského výboru Mojmír Mamojka. Počty študentov sú podľa neho vo výsostnej kompetencii akademickej samosprávy vysokej školy.

Dosiaľ mohol rezort obmedziť počet prvákov najviac o päť percent, a to na konkrétnych vysokých školách. Po novom bude regulovať počet študentov v konkrétnom odbore a neobmedzene. Obmedzí minister päť alebo desať odborov? Pôjde o 5- alebo 50-percentné zníženie počtu prvákov? Kľúč, ktorý rezort zvolí, zatiaľ nie je známy. "O akýchkoľvek ďalších krokoch je nateraz predčasné uvažovať, uvidí sa až v priebehu rokovania parlamentu," povedal hovorca rezortu Michal Kaliňák.

Zdroj: SITA (hnonline.sk)