Agresívne prejavy detí predškolského veku

V komunikácii s verbálne agresívnym dieťaťom sa odporúča uplatňovať nasledovné zásady:

• Zachovať pokoj. Dôležité je, aby sa učiteľka nesprávala autoritatívne a nereagovala na slovný útok rovnakým spôsobom. Dobré je pýtať sa: „Čo sa deje?“ Otázkou „Prečo sa tak správaš?“, čiže v otvorenej komunikácii o agresívnom správaní, sa môže dieťa zastaviť.
• Pozorne si vypočuť útočníka. Po tom, ako dieťa samo vyrozpráva, čo sa deje, učiteľka si môže dopĺňať informácie a klásť ďalšie otázky. Vhodné je voliť otvorené otázky, ktoré dieťaťu dávajú najavo, že učiteľka má oň a o jeho problém záujem. Naopak, uzatvorené otázky zvádzajú dieťa odpovedať áno – nie alebo majú mierne manipulačnú tendenciu. Napr.: „Nahneval si sa, že?“ „Chcel si povedať niečo iné, však?“ „Určite si ho nechcel udrieť tak silno, pravda?“
• Akceptovať dieťa, ale jeho agresívne správanie odmietať. Akceptácia neznamená súhlas. Znamená iba to, že učiteľka prijíma informácie od agresívneho dieťaťa a všetko, čo hovorí, berie vážne. Nemusí vždy s tými informáciami súhlasiť, ale vníma ich ako subjektívne významné pre dieťa. Z detského pohľadu sú tieto informácie pravdivé.
• Využívať aktívne počúvanie a empatiu. Učiteľka sa má snažiť porozumieť dieťaťu a jeho agresívnemu správaniu. Mala by sa vedieť vžiť do jeho situácie a jeho prežívania. Môže používať parafrázovanie kratších úsekov výpovede zakončené otázkou, či dieťa presne pochopilo. Po dlhších úsekoch zas môže zhrnúť to, čo dieťa povedalo. Učiteľka dá takto jasne najavo, že reflektuje agresora a že sa snaží porozumieť agresívnemu prejavu dieťaťa, ako aj príčinám, ktoré k tomuto správaniu viedli.
• Opisovať to, čo učiteľka vidí a počuje, a zbytočne nemoralizovať. Vhodné je aj to, ak učiteľka neinterpretuje, ale opisuje všetko, čo vidí a počuje. Napr.: „Počujem, ako kričíš a volíš nevhodné slová.“ „Vidím, že si očervenel.“ „Videla som, ako si kopol do kamaráta.“
• Pýtať sa na pocity agresívneho dieťaťa. Keď učiteľka opíše, čo vidí a počuje, môže sa pýtať aj na to, ako sa agresívne dieťa teraz cíti. Prepojí takto správanie sa dieťaťa s jeho emóciami a nemusí ich odhadovať. Niekedy môže učiteľka zistiť, že dieťa cíti hnev, inokedy strach či napätie a podobne.

Po tom, ako učiteľka už vie zhodnotiť situáciu a má dostatok informácií o agresívnom incidente, by mala vyžadovať ospravedlnenie sa.

Je potrebné vedieť, že:

• detský vzdor nehodnotíme ako agresívne správanie,
• agresia detí staršieho predškolského veku je ovplyvnená nielen vrodenými dispozíciami, ale aj sociálnym učením a situáciou, v ktorej sa dieťa nachádza,
• popri fyzickom ubližovaní existuje aj slovné ubližovanie a slovo dokáže niekedy zanechať na duši väčšie rany ako kopanec,
• na dosiahnutie zmeny agresívneho správania je dôležitá spolupráca s rodičmi.

Ako viesť rozhovor s rodičmi a vhodné aktivity pre deti s agresívnym správaním nájdete v knihe Problémové dieťa v predprimárnom vzdelávaní.