Neobyčajným. Stáva sa každý jeden deň, ktorý prináša slzy...

Aby som to vysvetlila...
...počas vianočných sviatkov sa stretávame častejšie, to je fakt. Nie preto, lebo na nás z reklám vykrikujú „šialenci“ a chcú nás obalamutiť svojimi krátkymi, no premyslenými replikami. Nie preto, že chceme ušné bubienky trápiť zvukom vybuchujúcej pyrotechniky...

Tiež nie preto, že máme dovolenku...
A už vôbec nie preto, lebo Vianoce sú časom, kedy sa zastaví čas, a teda by sme sa mali tváriť akosi šťastnejšie...

...to sú myšlienky, postoje, zámery a predstavy, ktoré počas sviatkov všade okolo nenápadne "poletujú" a my sa tvárime, že sa na nás ani zďaleka nevzťahujú, ba priam nás z diaľky obchádzajú...

No... odpovedzte si každý za seba...

Ja sa môžem s pokojným svedomím priznať, že sa v niektorej z vyššie uvedených verzií z času na čas objavím. A vtedy sa to stane...Neobyčajné.

Keď to človek najmenej čaká, objaví sa malá, malinká slzička v podobe pesničky, slova alebo letiacej výčitky niekde z ulice. Skrátka príde a pozdvihne ma...

Aj teraz tak prišla a pripomenula mi, že:
"Soľ bez chuti je prázdna, bezmocná...
A lampa zhasnutá, je moci zbavená...
Nech v pravde stojí dielo našich rúk..."

Mojím jediným želaním v novom roku je, aby takéto slzičky ku mne prichádzali čo najčastejšie... A ešte predsa jedno... nech naša soľ je vždy slaná, lampa zasvietená a potešenie z dobrej práce nikdy nechýba...