Nebola som v lete na drahej dovolenke, ani v štvorhviezdičkových hoteloch...neopaľovala som sa na pláži a nepila drahé drinky...Podobné záležitosti mi pri spomienke na leto nedokážu urobiť takú radosť ako pár výletov s človekom, ktorý sa spomienkami neživí...vytvára ich každý deň....

...fotí, zaznamenáva, premýšľa, zoraďuje...skrátka z ničoho nič počujem: "Nafotím si smerové tabuľky na turistický krúžok"..."Toto sa mi hodí do vyučovania"..."Tamto je zlepenec, vezmem ho do školy"..."Tamto je ..."... už ani neviem aký latinský názov práve spomenul...:-)

Telom i dušou...dovolenka, ne-dovolenka...čas, ne-čas...V každej chvíli učiteľom, zanieteným človekom. Nenútene, v súvislostiach a prirodzene.

A tak som si pomyslela...

..Múdrejšie je žiť pre to, čo človek robí a čomu verí...Potom sa nemusí báť, že sa v povinnostiach stratí a každé prázdniny budú len kúskom voľna, s ktorým sa bude treba bolestne lúčiť...