Zrejme väčšina z nás sleduje situáciu v našom zdravotníctve. Diskusie v médiách zmieňujú aj porovnávanie platov lekárov s ohodnotením učiteľov. Čo však mňa najviac zaráža je to, že nikto zatiaľ nepoložil otázku, prečo je u nás toľko ľudí chorých a ako tomu predchádzať.

Pri porovnávaní podmienok práce učiteľov a lekárov, sú tu jednoznačne spoločné menovatele: každodenný a dlhodobý pracovný stres, zodpovednosť za iných, množstvo zbytočnej byrokracie, vysoké nároky na odborné kompetencie, sústavné sebavzdelávanie a s tým súvisiaci nedostatok času na odpočinok, na osobný život a zvýšené riziká chorôb.

Na rozdiel od viacerých diskutujúcich, chápem a ospravedlňujem fyzickú vyčerpanosť lekárov, ktorí „odišli“ od pacientov, aby sa liečili. Ťažko pochopiť argumenty, že „pacient je na prvom mieste“, keď sa z lekára stane tiež pacient. Lekár nie je tiež človek a nemôže ochorieť? Aj my, učitelia, prežívame, napriek našim, často vytýkaným prázdninám, permanentnú fyzickú vyčerpanosť. Kto to sám nezažil, nechápe... Kto je na vine? Vari nie systém, ktorý potrebuje, a preto produkuje viac chorých ľudí než zdravých? Na zdravých ľuďoch sa totiž menej zarába...

V čom vidím jednu z príčin, že je u nás toľko ľudí chorých? V tom, že príliš veľa pracujeme. Práca nás vyčerpáva, vykonávame ju v chaose, je pre nás nutnosťou, aby sme sa uživili. Z roka na rok pre nás niekto „vymýšľa“ nové a nové pracovné aktivity, kvôli ktorým treba meniť zabehnutú organizáciu. Na rozdiel od lekárov je však naša nadčasová práca ťažšie evidovateľná. Moderátor známej relácie tiež zapochyboval o nadčasovej práci učiteľov. Na rozdiel od lekárov ju však robíme väčšinou doma po večeroch a cez víkendy, čo je možno o niečo „pohodlnejšie“, než stres priamo v nemocnici, ale v konečnom dôsledku rovnako vyčerpávajúce.

Každý učiteľ, ktorý nechce prísť o prácu, sa musí poriadne snažiť, aby podával čo najvyšší výkon. Inak sa hneď ozvú rodičia s neľútostnou kritikou. Výkon, ktorý podávajú učitelia, aby veci v dnešnom chaose ako-tak „klapali“, je podmienený neustálymi zmenami obsahu vyučovania, nedostatkom učebníc a potrebou neustáleho prepracovávania príprav na vyučovanie, zavádzaním rôznych nových programov, ktoré nie je jednoduché naštudovať a zvládnuť ich metodiku. Okrem mnohých ďalších aktivít. Vyčíslenie nadčasov učiteľov by mnohých poriadne prekvapilo!

Ak by ale mali učitelia iné podmienky na svoju prácu a rodičia by menej času strávili v práci, mohla by sa škola v spolupráci s rodinou viac venovať aj zdravotnej prevencii. Učitelia a rodičia by mali byť deťom príkladom v zdravom spôsobe života. Možno by potom bolo časom menej chorých ľudí, potrebovali by sme menej lekárov a menej peňazí do zdravotníctva. A potom by si možno niekto aj uvedomil, že „systém zdravotníctva“ nie je systémom samým osebe, ale je prepojený na ostatné oblasti ľudského života.