Rodičovské združenie by malo byť pre každú školu skutočným partnerom, ktorý ju podporí v jej snahe zabezpečiť každému žiakovi primerané vzdelanie. Taktiež by mali navzájom koordinovať výchovu žiakov. Aby sa tak dialo, považujem za potrebné, aby rodičovská rada podchytila pre spoluprácu každého rodiča, čo je v súčasnosti najmä vo veľkých školách veľmi náročná úloha. Ale úprimne: Ktorá rodičovská rada realizuje individuálne pohovory s rodičmi? Nemyslím tých, ktorí majú deti s problémami, ale tých, ktorí sú sami „problémoví“.

Skúsenosti mnohých učiteľov, vychovávateľov, aj moje vlastné, svedčia o tom, že niektorí rodičia dokážu často „obrátiť naruby“ celú školu, jej vnútorný poriadok, pohodu a sústredenosť učiteľov, narušiť vzťahy medzi nimi, učiteľmi aj žiakmi, priebeh vyučovania, plány vedenia školy...., vynucujú si pozornosť len voči vlastnému dieťaťu,  vôbec si neuvedomujúc, že namiesto pomoci, svojim deťom môžu viac uškodiť. Tým, že nerešpektujú základné pravidlá komunikácie, vnútorný poriadok školy, stanovené termíny doručenia informácií do školy, svojimi subjektívnymi pohľadmi a požiadavkami, spôsobom komunikácie vnášajú do vzťahov nedôveru.

Ak je rodič s  niečím nespokojný, mal by hneď v zárodku kontaktovať učiteľa príslušného predmetu (nie ísť hneď za vedením školy) a predniesť mu svoj problém. Tak by to bolo etické. Vážme si rodičov, ktorí prídu za nami osobne, a aj keď „ostrým tónom“, povedia nám svoj názor do očí.  Nemali by tak však robiť ráno pred vyučovaním, ani počas vyučovania. Na každej škole sú ustanovené pre učiteľov konzultačné hodiny pre rodičov, ktoré by mali rešpektovať. Ak však rodič niektorého učiteľa ani za dva roky nevyhľadá, nekontaktuje osobne, písomne ani telefonicky, vôbec s ním neprehovorí, nepozná jeho požiadavky, poznatky, pohľad na žiaka, ale namiesto toho sa na rodičovskom združení na učiteľa „sťažuje“, nie je vo vzájomnej komunikácii rodičov a učiteľov niečo v poriadku. Rodič chce zostať „v anonymite“, nie je ochotný priznať svoj podiel viny na probléme, vyhovára sa, že „je pracovne zaneprázdnený“, ale dožaduje sa svojho „práva“ kontrolovať školu a učiteľov  a „diktovať“ im svoje požiadavky. Vraj učitelia sú platení z jeho daní...

Ak by sme však posudzovali správanie niektorých žiakov a ich rodinnú výchovu, čia „vina“ by bola, že žiak sa nevie ani ospravedlniť, poďakovať, požiadať o niečo, počkať na slovo, dať prednosť vo dverách, má agresívne sklony, útočí slovne alebo aj fyzicky na iných, poškodzuje školský majetok, šikanuje spolužiakov, požíva alkohol, fajčí a tak ďalej? Oponujem: Rodičia dostávajú rodinné prídavky aj z mojich daní.... Aj ja mám právo kontrolovať ich rodinnú výchovu. Na aké fórum sa mám ísť na rodičov sťažovať?

A teraz si začnime vzájomne „skákať do vlasov“ a vytýkať si chyby... Kam to až povedie?