Pred pár dňami som dostala e-mail s odkazom na výzvu českých pedagógov a psychológov, adresovanú rodičom a verejnosti, týkajúcu sa bojkotu celoplošného testovania žiakov základných škôl.             

Pod výzvu sa do dnešného dňa podpísalo 1514 signatárov, medzi ktorými sú okrem pedagógov (učiteľov a  vychovávateľov materských, základných, stredných aj vysokých škôl), psychológov a špeciálnych pedagógov aj študenti, výchovní poradcovia, poradcovia, umelci, sociálni pracovníci, technici, vedeckí pracovníci, vydavatelia, manažéri, lekári, zdravotné sestry, advokáti, úradníci, osoby v domácnosti a ľudia ďalších povolaní nielen z Českej republiky, ale aj zo Slovenska. Osobne som sa pod túto výzvu tiež podpísala.

O mnohých skúsenostiach s testovaním v základných školách sa už dlho diskutuje, najnovší príspevok do diskusie nájdete tu na Školskom portáli alebo staršie články tu. Ako výchovná poradkyňa som v uplynulých rokoch zaznamenávala názory a skúsenosti našich žiakov aj učiteľov. Za najväčšie negatívum považujem skutočnosť, že žiaci sú kvôli testovaniu pomerne dlhé obdobie uvádzaní do stresu a že celé ich vzdelávanie sa sústreďuje na dva školské predmety – slovenský jazyk a matematiku.  Akoby len v týchto dvoch predmetoch spočívalo skutočné vzdelanie. Tým sa ale naopak ich poznatky zužujú, namiesto toho, aby sa vzdelávanie zameriavalo na pochopenie všeobecných súvislostí, vzťahov a fungovania systémov. Kde zostali ďalšie oblasti spoločenského poznania?

Testovanie ako také určite netreba odsúdiť. Podľa mňa by si však mala každá škola spracovať rôzne vlastné testy podľa miestnych podmienok a požiadaviek. Zároveň by mala byť vydaná akási príručka všeobecných vedomostí, verejne prístupná na internete, obsahujúca všetky dôležité otázky ľudského života (podľa vedomostných úrovní), kde by sa každý žiak sám mohol priebežne otestovať. Predstavme si, koľko by sa tak ušetrilo na celej terajšej byrokracii prebiehajúcej okolo testovania. Porovnávanie „kvality“ škôl podľa výsledkov testovania považujem za veľmi pochybné. Rešpektujúc pedagogické zásady by sa mal porovnávať každý žiak len sám so sebou, s tým, čo sa už naučil, a nie s inými žiakmi. Každý žije v iných podmienkach, má iné schopnosti, preto už prestaňme „zaškatuľkovávať“ ľudí podľa nejakých nezmyselných všeobecných kritérií, ktoré v podstate slúžia na manipuláciu s nimi.

Skúsenosti poukazujú na to, že je porušovaná jedna zo základných pedagogických zásad, aby sme sa opierali o pozitívne stránky žiaka, aby sme zisťovali to, čo vie a nie to, čo nevie. Žiaľ, súčasné testovanie je dlhodobo založené na jednorazovom výkone žiaka a rôznych „chytákoch“, ktoré niekedy ani nie sú v súlade s učivom, ktoré majú žiaci podľa vzdelávacích programov a osnov zvládnuť. Takže, čo si o tom myslíte vy?