A nie je to ten, koho myslíte. Ani Lasica, ani Satinský. Hovorím o školskom roku a jeho začiatku. Hoci august končí o takmer desať dní, naše obchodné centrá ma tým strašili už dobrý mesiac. Len tak premýšľam, či naozaj je potrebné tak skoro kaziť deťom to ich vytúžené voľno.

Keď som bol malý, nenávidel som, ak sme išli cez prázdniny s rodičmi do takýchto nákupných domov. Bol len začiatok prázdnin a nápisy typu : "Škola volá!" ma priam desili. Hoci som do školy chodil rád a nie len kvôli kamarátom, tak takéto heslá vyvolávali v mojej malej detskej dušičke strašné pocity.

Dnes ráno som stretol jedného svojho študenta. Má desať rokov, stretli sme sa na zástavke aj s jeho mamou. Prehodili sme pár slov, no môj zrak nevedel spočinúť na niečom inom, ako na tom chlapcovi. Jeho výraz bol asi taký, ako ten môj spred niekoľkých rokov. Ani som sa nemusel pýtať, keď jeho mama povedala, že idú na nákup, bolo mi jasné, čo za tyranský nákup to bude. A nie len pre neho, ale aj pre peňaženku jeho mamy. 

Kto kedy využil dvesto zošitov číslo "XYZ", a sedemsto "KLMN"? Načo mi kedy boli ceruzky dvadsiatich typov tvrdosti, alebo kedy som za rok stihol minúť celé vodové farby? No, v každom prípade, mamička sa veľmi nepotešila.

Ale vráťme sa späť k tej malej dušičke asi každého žiačika, ktorý si dokáže prečítať na začiatku prázdnin slogany typu: "Hurá, škola!" alebo "Späť do školy". Veď je to zdrvujúce. Deti sa na tieto dva mesiace tešia asi najviac na svete, na leto, chvíle odpočinku, zábavy... A zrazu takýto šok. Je to niečo podobné, ako keď my odchádzame na dovolenku a náš šéf príde s hromadou papierov so slovami: " Tak toto ťa tu počká, kým sa vrátiš!" A my sme sa tak tešili na dovolenku. Na to, ako si oddýchneme, ako si budeme vypekať pupky na slniečku, a zrazu príde takýto "magor" a nabúra našu radosť. A hoci to navonok vyzerá v poriadku, v našom podvedomí to nahlodáva naše užívanie si. Hlavne posledných niekoľko dní. Myslím hneď po tom prvom dní, kedy naozaj vypustíme. Potom však tie jeho slová znejú v našich ušiach ako pokazené rádio a my sa už stresujeme: "Ach, už mám iba 6 dní dovolenky, ako to rýchlo letí... a v práci ma už čaká toľko vecí vybaviť..."

Hm, ale to sme my, my sme už veľkí. Ale čo tie malé deti? Horšie sa s tým vysporiadajú. Možno by bolo dobré deťom pripomenúť pred začiatkom prázdnin, že obchodníci sú bezcitní ľudia, nech si to nevšímajú. Ale bude to naozaj fungovať?