"Viki, prečo sa dnes toľko učíš?" pýtam sa nesmelo našej staršej dcéry, po tom, čo registrujem dobré dve hodiny, že sa "drví" z akejsi učebnice. "Zajtra píšeme písomku a chcem dostať jednotku!" odpovedala a ponorila sa späť do knihy.
Mentorské reči o tom, že sa neučí pre známky, ale pre seba a svoj budúci život, som ani neskúsil, nakoľko bolo zjavné, že je tomu naopak. Každopádne ma táto malá epizódka prinútila zamyslieť sa nad príčinami a možnými riešeniami tejto, u našich detí tak často vyskytujúcej sa, "zberateľskej horúčky".
Status Quo:
Známka je najsilnejším motivačným faktorom k učeniu našich žiakov.
Ideálny stav:
Snaha o nové poznanie a hlad po nových vedomostiach s vedomím, že tieto sú nevyhnutnou súčasťou nášho ďalšieho života, sú najsilnejšími faktormi k učeniu. Známky (resp. %) vníma dieťa len ako spätnú väzbu, nie motivačný faktor.
Prečo sa Status Quo ≠ Ideálny stav:
Myslím, že zodpovednosť padá na učiteľov i rodičov rovným dielom. Učitelia často úplne zbytočne sami vytvárajú modlu zo známok a to už v najnižších ročníkoch. Namiesto vsadenia na neutíchajúcu detskú zvedavosť a výmyselníctvo, začínajú od prvých chvíľ vytvárať systém založený na odmenách a trestoch (v podobe známok). Rodičia často enormným tlakom na výkon podporujú systém odmien a trestov z dieľne učiteľov. Občas síce počujeme rodiča, ako ležérne upokojuje svoju ratolesť, že o známky nejde a ide o vedomosti, ale len málokedy je toto tvrdenie sprevádzané skutočnou úprimnosťou v hlase. Na prvom stupni je možné nahradiť známkovanie slovným hodnotením. Čo myslíte, ako často rodičia túto možnosť využijú?
Existuje riešenie?
Ťažko povedať, no ak tento stav môže niekto zmeniť, tak jedine učiteľ a rodič. Ak dokážu spoločne odmalička pestovať zvedavosť detí a nevytlačia ju známkami a enormným tlakom na výkon, možno by to šlo. Ťažko povedať...
Pozn. Prirodzene, že známky, alebo akýkoľvek iný systém merania vedomostí byť musí, aby existovala spätná väzba pre učiteľa, žiaka i rodiča, poprípade info pre vyšší typ školy, kam sa žiak hlási...no známka by nemala byť tým dôvodom, kvôli ktorému sa naše deti budú učiť...
Komentáre
Suhlasim s poslednou
Suhlasim s poslednou vetou..."znamka by nemala byt dovodom pre ucenie"...:-)
Myslim si ze deti ziskavaju cez znamky aj obraz o sebe, takze by som to nevidela len ako "dovod pre ktory sa ucia".
Okrem zvedavosti, je totiz dalsou vyznamnou crtou detskej povahy aj chut dokazovat si veci a prekonavat svoje hranice.
Ako som nedavno mala moznost pocut v jednej z prednasok Kena Robinsona, "If children do not know, they will have a go"..A s tym asi vsetci suhlasime. Ked deti skratka nevedia, pride im prirodzene skusit a zdolat hocico.
Myslim teda ze coraz menej sa deti staraju "len o známky". Skor sa zacinaju pozerat na prakticke vyuzitie.
Takze by sme hadam mohli ostat v klude:-)