Znie to ako refrén piesne „O-O –O“ – jednoducho o tebe. Pre učiteľov materských škôl to však nie je pieseň, ale povinnosť, ktorú si od 2 septembra poctivo plnia, alebo sa o to, aspoň snažia.

Každé dieťa, podľa školského zákona, so vstupom do materskej školy dostáva aj osobný spis. Nachádzajú sa v ňom nielen základné údaje o malom človiečikovi ale aj o jeho fyzickom a duševnom zdraví, o jeho problémoch, o nezvládnutých veciach i o tom, na čo má talent... vlastne skrátená diagnostika v základnej forme.

Nič iné nám, pedagógom, neostáva, ako vziať do rúk pero a tlačivo zo Ševt-u a začať písať. Nemyslím si, že by sme mali písať iba písmená a slová, ale za každým z nich vidieť dar – malého človeka, ktorý raz bude veľký a ktorému môžeme pomôcť. Neurobí to za nás nikto iný, iba my. Ty, ja, - učiteľ, či učiteľka...

Vraví sa, že v každom probléme sa skrýva nový potenciál. Problém je na to, aby sme objavili riešenie, niečo, čo nás posunie vpred. A deti v sebe naozaj skrývajú ten správny potenciál, ktorým je nefalšovaná radosť – možno pre nás je to radosť z banálnych vecí, ako zo správne vysloveného „r“, alebo z prvého nakresleného domčeka, ktorému nespadol komín... ale je to radosť, ktorá buduje osobnosť dieťaťa.

Myslím na tých, s ktorými som sa ako so škôlkarmi stretla... Dnes sú už stredoškoláci, gymnazisti... a sú úžasní. Učili sme sa spolu kresliť, maľovať, stavať stavebnice i rozprávať, spolu sme hrali prvé divadlá. Písali sme si osobné spisy – ani nie tak na tlačivá Ševt-u, ale do duší... Myslím na Matúša, Majonku, Julinku, Mateja, Lenku.... a mnohých iných..., ktorí ma z času na čas prepadnú, prihlásia sa... ... alebo mi len tak pošlú nejakú správu.

Keď budeme v týchto dňoch písať vstupné diagnostiky a vypisovať Osobné spisy dieťaťa, neostaňme iba pri informáciách... popremýšľajme nad tým, ako formovať tých, ktorí ku nám prichádzajú.

Nezabudnime, že každé dieťa má talenty... a od nás, od nášho prístupu, či tvorivosti bude závisieť, ako s nimi v živote naloží....