alebo nie? Včera som sa usmiala. Začali sme školský rok. Deti s rodičmi prichádzali do materskej školy a niektorí usilovne sledovali nástenky. Rodičia čítali písmená a škôlkári počúvali.
„Mami, čo je napísané tuto.“- ukázal prstom 5 ročný Miško. „Tu je napísané,“- vysvetľovala mamina,“ že budete aj relaxovať, aj cvičiť....- budete mať relaxačné cvičenia.“
Detský otrávený pohľad hovoril za všetko. „Mami, to sa tu budeme nudiť rovnako ako s tebou v telocvični?“
Pozornosť čvičiacej mamy sa obrátila k ďalším písmenám a slovám z nástenky. Veď prečo aj nie...

A mne tak napadlo položiť si prozaickú otázku: „Čo urobiť aby sa deti pri cvičení, či relaxácii nenudili?“

V prvom rade zladiť cvičenie s témou o ktorú majú deti záujem. Alebo s témou projektu, či projektového celku. Jednoducho s tým, čím deti žijú....
Možno aj s nudou – stačí, ak položíme otázku: „Čo urobí nuda, aby sa nenudila“ a položíme pred deti niekoľko predmetov. Z detských unudených očí sa môže „vykľuť“ nová tematická hra... alebo začiatok relaxačného cvičenia, v duchu pravidiel známej hudobno pohybovej hry: „My ste sestry veselé.“
Teda jedno dieťa predstavuje „Nenudiacu sa nudu“ a ostatné po ňom opakujú – ako je to, keď sa „nuda nenudí.“
Časom môže „aktivitu“ prevziať aj „unudená“ pani učiteľka a prezentovať, ako by to bolo podľa nej, keby sa „nuda“ nemala nudiť.

Ozaj kde sa končí pre dieťa nuda? A začína aktívna relaxácia? Tam kde sa človek dotkne jeho citov, prežívania a vzťahov... Tam kde sa objavuje radosť z pohybu, radosť z prítomnosti toho druhého, tam kde sa dieťa cíti dobre.

Tak ako na relaxačné cvičenia?

• napríklad: cez rozprávku – tá otvára nielen srdce detí, ale aj dospelých. Stačí porozprávať príbeh a vyzvať deti, aby dramatizovali jednotlivé postavy: „Janka a Marienku na prechádzke“, skákajúceho zajaca, ručiaceho leva alebo lenivého medveďa...
• alebo cez „tajomný názov“ a „prekvapenie“ – dieťa je otvorené pre tajomstvo. Rado vstupuje do hry, ktorá zaváňa niečim nečakaným, ponúka napätie i relaxáciu v podobe radosti prichádzajúcej po prekonaní prekážok. Nebojme sa naťahovať, napínať deti, ponúkať im stále niečo nové... ani sami nevedia, ako sa naučia relaxovať, premýšľať nad tým, čo im bolo ponúknúte, čo prežili, čo získali...
• Pripravme deťom prostredie. Nové hračky v triede, alebo obyčajný kus látky na zemi. Ak si ho všimnú, hneď sa spýtajú: „Na čo to asi je?“

Aby sa relaxácia stala „relaxáciou v pravom slova zmysle“, pokúsme sa naladiť na strunu detského prežívania... a nebojme sa objavovať, tvoriť, možno „unavovať“ drobcov ich vlastnými záujmami. Ak budú vedieť, že aj materská škola je miestom, kde ich majú radi, s radosťou pristúpia na našu hru o cvičení i relaxácii.
Želám všetkým kolegyniam i kolegom bohatý a na skúsenosti radostný celý školský rok.