Prínosy adaptability vo vzdelávaní

21.03.2017
Adaptívne učenie

V ostatných rokoch sme svedkami zvýšenia povedomia o potenciálnych prínosoch adaptability vo vzdelávaní. Súvisí to s poznaním, že ideál individualizovaného učenia sa (t.j. učenia sa, ktoré je prispôsobené špecifickým požiadavkám a preferenciám jednotlivca) nie je možné dosiahnuť použitím tradičných prístupov.

Faktory, ktoré k tomuto smerovaniu prispievajú sú:

  • diverzita „cieľovej“ populácie zúčastňujúcej sa učebných aktivít (znásobená postupným nadobúdaním praktík celoživotného vzdelávania),
  • diverzita médií a modalít, ktoré je možné efektívne použiť na získanie prístupu k obsahu vzdelávania a vzdelávacích aktivitách a na ich manipuláciu, či spoluprácu na nich,  spolu s diverzitou kontextov, v ktorých sa tieto technológie používajú,
  • očakávaný nárast bezplatne prístupných vzdelávacích obsahov, ktoré je potrebné „pozbierať“ kvôli „zostaveniu“  vzdelávacích objektov, priestorov a aktivít, atď.

Motivácia pre štandardizovanie adaptívneho e-vzdelávania priamo súvisí s nákladmi vzťahujúcimi sa k vývoju ALEs (adaptive learning environments) a súvisiacich adaptívnych  kurzov (vyššie počiatočné investície, vyššie náklady na údržbu) a nízkou úrovňou ich opätovného použitia v súčasnosti (vzhľadom na vlastnícke modely a reprezentácie systému vedomostí, adaptačnú logiku atď.).

Dôvody sa v stručnosti dajú načrtnúť nasledovne:

V záujme ochrany vysokých investícií nevyhnutných na vývoj adaptívnych vzdelávacích materiálov je treba zabezpečiť, aby tieto neboli viazané na vlastnícke štandardy a formáty, čo je základný predpoklad pre umožnenie transferu materiálov do nových prostredí.

Keď tento koncept ešte ďalej rozvinieme, je treba zabezpečiť, aby rozličné vzdelávacie prostredia operovali navzájom v kontexte adaptácie. Typické nastavenie môže zahŕňať jedno prostredie držiace individuálny používateľský model a históriu interakcie/učenia sa a ďalšie prostredie slúžiace ako repozitár obsahu.

Osobitnú pozornosť si zasluhuje problematika objavenia obsahu (content discovery) a jeho agregácie. Toto predstavuje úplne nový rozmer, keďže obsahová „charakterizácia“ cez metadáta poskytnuté pôvodným autorom/dizajnérom, môže teraz byť rozšírené o aspekty súvisiace s používaním tohto obsahu jednotlivcami aj skupinami. Metadáta môžu byť zhromažďované ako súčasť adaptačného „cyklu“. Kombinovanie zistení z niekoľkých kompatibilných systémov, ktoré poskytujú ten istý adaptívny kurz viacerým používateľom, umožní zlepšovanie kurzu - buď plne automaticky alebo „poloautomaticky“ v prípadoch, kde sa bude preferovať, aby sa modifikácie kurzov nediali bez ich schválenia expertmi.

Ako súčasť odklonu od „tradičného“ ponímania učiacich sa užívateľov ako solitérnych, do  veľkej miery pasívnych prijímateľov informácií, bude treba zdôvodniť adaptívnu podporu v kontexte kolaboratívnych vzdelávacích aktivít. Tieto aktivity sa môžu odohrávať v rovnakých alebo „kompatibilných“ vzdelávacích prostrediach, čo poukazuje aj na rozličnú úroveň interoperačných požiadaviek (interoperation requirements) medzi takýmito prostrediami.

Termín „adaptívny“ sa vzťahuje na dosť široký záber rozličných systémových charakteristík a schopností v rámci e-learningového priemyslu, takže pri jeho použití je nevyhnutné pomenovať kvality pripisované systému. Vzdelávacie prostredie sa považuje za adaptívne, keď je schopné monitorovať aktivity jeho používateľov, interpretovať ich na báze doménovo špecifických modelov, odvodzovať používateľské požiadavky a preferencie z interpretovaných aktivít a tieto primerane reprezentovať v asociovaných modeloch a tiež konať na základe dostupných vedomostí smerom k používateľom a danej tematickej oblasti a tým dynamicky uľahčovať proces učenia sa. Táto neformálna definícia by mala rozlíšiť koncept adaptivity od konceptu konfigurovateľnosti, flexibility, rozšíriteľnosti, alebo podpory inteligentného mapovania medzi dostupnými médiami/formátmi a charakteristikami prístupových zariadení.

zdroj: www.ejel.org

Komentáre

Ak chcete komentovať, prihláste sa alebo zaregistrujte