Modely adaptívneho vzdelávacieho prostredia

Zvyšok tejto sekcie prezentuje stručný výpočet niektorých modelov, s ktorým sa bežne stretávame v súvislosti s ALEs (adaptive learning environments):

Doménový model

Doménový alebo aplikačný model je väčšinou reprezentáciou ponúkaného kurzu. V prípadoch podpory všeobecnejších vzdelávacích aktivít môže však tento model dodatočne obsahovať aj informáciu o priebehu práce, účastníkoch, ich rolách a pod. Najdôležitejším aspektom adaptívnych modelov je, že sú väčšinou založené na identifikácii vzťahov medzi elementmi kurzu, ktoré sú následne použité pri rozhodovaní o jeho adaptáciách.

Model učiaceho sa

Tento termín sa vzťahuje na špeciálne prípady užívateľských modelov prispôsobených doménam učenia sa. Špecifický prístup k modelovaniu sa môže v rôznych vzdelávacích prostrediach líšiť. Je tu však minimálne jedna charakteristika, ktorú majú prakticky všetky existujúce systémy spoločnú: model môže byť aktualizovaný v čase interakcie tak, aby zahrnul prvky alebo stopy histórie interakcie. Inými slovami: model učiaceho sa v ALEs nielen, že zahŕňa všeobecné informácie o užívateľovi  (napr. demografické charakteristiky, predchádzajúce dosiahnuté výsledky a pod.), ale tiež udržiava „živý“ výpočet užívateľových aktivít v rámci systému.

Skupinové modely

Podobne ako modely užívateľa/učiaceho sa, sa skupinové modely snažia o zachytenie charakteristík skupín užívateľov. Hlavnými diferenciačnými faktormi medzi týmito dvoma kategóriami sú: a) skupinové modely sú väčšinou zložené dynamicky (a nie iba vyplnené dynamicky) a b) skupinové modely sú založené na identifikácii skupín používateľov zdieľajúcich spoločné charakteristiky, správanie a pod. Skupinové modely sa používajú na určenie a „popis“ toho, čo robí užívateľov „podobnými“ alebo nie, a tiež na určenie, či ktorýkoľvek dvaja užívatelia spadajú do rovnakej skupiny. Dynamický prístup k identifikácii skupín a užívateľskej participácie v nich sa už široko používa v kolaboratívnom filtrovaní a odporúčaní produktov a v kontexte e-vzdelávania je veľmi sľubný.

Adaptačný model

Tento model zahŕňa adaptívnu históriu v rámci ALE na rôznych úrovniach abstrakcie. Špecificky vzaté, (implicitný) adaptačný model definuje čo môže byť adaptované a tiež kedy a ako to bude adaptované. Úroveň abstrakcie, na akej môže byť adaptácia definovaná, sa pohybuje od špecifických programových pravidiel, ktorými sa riadi správanie počas používania programu až po všeobecné špecifikácie logických vzťahov medzi ALE entitami, ktoré sa automaticky uplatňujú počas behu programu. V súčasnosti najznámejšie ALEs používajú adaptačné modely, ktoré genericky špecifikujú  systémové správanie na základe vlastností obsahového modelu (ako sú vzťahy medzi obsahovými entitami).

Odborná literatúra poukazuje na stúpajúci počet prístupov, ktoré používajú a reprezentujú ALEs v rámci rozličných systémov. Argumentom je, že toto je jednou z hlavných prekážok v súčasnosti stojacich medzi adaptáciou a e-learningovým mainstreamom. Uvedomenie si tohto problému dalo vznik výskumnému úsiliu zameranému na maximálne možné štandardizovanie adaptačného modelovacieho procesu na základe existujúcich štandardov.

Zámerom „opakovaného použitia“ existujúcich štandardov e-vzdelávania a ich „presmerovanie“ na využitie v kontexte adaptácie je:

• facilitácia hladkého a postupného prechodu od existujúcich neadaptívnych vzdelávacích prostredí a kurzov na adaptívne a 
• umožnenie „zníženia“ adaptívneho obsahu a aktivít, keď sa adaptívny obsah poskytuje, alebo je podporovaný, cez „tradičné“ vzdelávacie prostredie.